Po fakulte sa voľne pohybuje držiteľ
Nobelovej ceny Paul Krugman. Minulý pondelok ho niektorí videli obedovať vo
fakultnom bistre uprostred malého hlúčika oxfordských profesorov makroekonómie.
Vanessa za ním kráčala po schodoch po skončení cvík, a jedna PhD študentka,
ktorá chodí na moje prednášky, sa na Facebooku pýšila tým, že s ním pila
kávu. Spolužiak Ananya sa s tým nebabral a Krugmana odchytil na
chodbe pod zámienkou spoločnej fotografie.
Najprv vo mne všetok tento
rozruch vyvolával otázku, nakoľko za všetku túto pozornosť môžu jeho myšlienky,
a nakoľko je za tým tá Nobelova cena. Veď hej, tú dostal za svoj výskum,
ale oslavovali by sme ho natoľko aj bez veľkého ligotavého titulu, ktorý
autoritatívne tvrdí, že tento muž je génius?
A potom som šla na jeho
verejnú prednášku a môj skepticizmus zahanbene zaliezol do kúta.
Krugman prišiel na Oxford na
jeden trimester ako hosťujúci profesor, a fond, ktorý sponzoruje jeho
pobyt, usporiadal na zahájenie prednášku pre všetkých členov univerzity. Konala
sa v krásnej presklenej budove fakulty matematiky, hneď vedľa college, v
ktorom Krugman hosťuje. Usporiadatelia sa asi snažili o diskusiu,
a tak pozvali ďalších dvoch ekonómov, no z nejakého dôvodu vybrali
takých, ktorí s Krugmanom vo všetkom súhlasili (žeby sa nikto nechcel
hádať s nobelistom?). To však nebolo podstatné, lebo tá prednáška bola
skvelá.
V škole drvivú väčšinu času
venujeme konkrétnym modelom, boríme sa technickými a matematickými
prekážkami a skúmame detaily. Chápem, že inak sa model pochopiť a naučiť
nedá, no nepríjemným vedľajším dôsledkom je to, že väčšie, všeobecnejšie
myšlienky sú zatlačené do úzadia. Často ich profesori berú ako dané. Ako niečo,
čo už predsa dávno určite vieme, a oni nás chcú naučiť viac.
A teraz som zrazu sedela na výklade,
kde za dve hodiny nezaznel ani jediný matematický termín. Namiesto toho sa
rozoberala podstata súčasného ekonomického systému a optimálna reakcia
vlády na finančnú krízu. Krugman je výborný rečník a bolo jasné, že má
dobre premyslené, ako svoje argumenty vysvetliť laickému publiku. Utiahli sme
si opasky až príliš? (áno) Je na mieste, aby sa centrálne banky obávali
inflácie? (teraz nie) Menia nulové úrokové sadzby centrálnych bánk spôsob, akým
funguje ekonomika? (áno) Je cestou von z krízy tlačenie peňazí a štátne
zákazky? (rozhodne) Netvrdím, že súhlasím s úplne všetkým, čo Krugman povedal,
a rozhodne neverím, že liekom na krízu pre
všetkých a všade je veľký vládny stimul nominálneho dopytu. No to, čo
ma fascinovalo, bolo s ako ľahkosťou Krugman rozoberal a kritizoval
predpoklady, ktoré sme na hodinách väčšinou brali ako dané; že sa naozaj pýtal,
čo by mali vlády urobiť, a myslel tým tu a teraz a vlády našich
krajín, nie hypoteticky v modeli s jedným reprezentatívnym občanom,
nekonečným kontinuom výrobkov a náhodným monetárnym šokom. Bolo to úžasné:
makroekonómia ožila.
Potom sa k slovu prihlásil
jeden z panelistov, Lord Skidelsky, a tento pocit sa ešte prehĺbil.
Skidelsky je odborník na Keynesa a možno aj preto bol jeho prejav
nepoznačený relatívne moderným trendom v makroekonómii, ktorý sa nazýva
mikro-základy, a spočíva v tom, že makro sa modeluje ako suma
a interakcia veľkého množstva jednotlivcov. Pre Skidelskeho boli
investície, úspory, kapitál a inflácia plnohodnotnými jedincami, ktorí sa
správajú podľa vlastných pravidiel. V mojich esejach by som s týmto
prístupom ďaleko nezašla – my dnes chceme vedieť, prečo ľudia sporia toľko, koľko sporia – no na pár úžasných sekúnd som
makroekonómiu videla Skidelskeho očami a všetko sa mi to zdalo jednoduché,
ako stroj plný jednoduchých kladiek a protiváh.
Potom sa k slovu znovu
prihlásil Krugman a hovoril o hrozbe zotrvania v stave, v akom
sa ekonomika nachádza teraz – nie sme v recesii, pretože HDP sa
nezmenšuje, ale rastieme tak biedne, že o zotavení v krízy sa nedá
hovoriť. Je naša ekonomika závislá na solídnom raste populácie? Čo pre
hospodársky cyklus znamená internet a informačné technológie? Bolo
šesťdesiat rokov povojnového rastu len výnimočným stavom, na ktorý sme si
nemali zvykať?
Takže teraz už aj ja striehnem,
či Krugman náhodou nesedí vo fakultnom bistre na obede.
