Monday 24 February 2014

Krátky blog z toho druhého miesta

Minulý týždeň bola mikroekonómia výnimočne zaujímavá. Sčasti to bolo preto, že sme začali brať modely s asymetrickými informáciami, čo je podľa mňa nesmierne cool látka; sčasti tiež preto, že prednášajúcou bola žena. Zatiaľ nás učili samí chlapi, a aj keď je to vlastne úplne jedno, akosi ma to povzbudilo. No v utorok ráno som bola maximálne čulá aj preto, že uprostred prednášky, presne napoludnie, sa spustil predaj lístkov na ples môjho cambridgského college.

Bude to v júni a bude to úžasné. Cambridgské – a v menšej miere aj oxfordské – college každý rok oslavujú koniec skúškového obdobia niečím, čo by sa doslova dalo preložiť ako majáles, ale „majáles“ tú dekadentnú zábavu absolútne nevystihuje. Staré múry collegu sa obvešajú svetlami a vedenie otvorí dvere aj do miestností, kam zvyčajne študenti bez pozvania nesmú. V sieni sa hoduje a potom tancuje, v salónikoch sú švédske stoly s exotickými mäsami a podávajú sa kokteily. Na prvom  nádvorí je pódium, na ktorom sa bez prestávky striedajú komedianti a herci, na druhom nádvorí postavia obrovský stan lemovaný stánkami s pečeným prasaťom, pivom a čokoládovou fontánou. Tretie nádvorie – čo je vlastne po zvyšok akademického roka riaditeľova súkromná záhrada – pripomína niečo medzi arabskou oázou a čudne omamným snom: na zemi na vankúšoch sa podávajú kokteily a fajčí vodná fajka, v rohu hrá dievča na harfu a v tom druhom umelkyňa maľuje ľudom na ruky kvety. Všetko je ponorené v zmesi fialového a oranžového tlmeného svetla. Pomedzi stromy presvitajú hviezdy, a predpísaným oblečením je smoking. Končí sa až ráno, pri východe slnka, čerstvými croissantmi a s pocitom, že po noci strávenej medzi jagavými múrmi collegu a smokingami možno do Cambridge predsa len patrím aj ja.   

Dôvod, prečo tento blog znesväcujem rozprávaním o Cambridge (...aj keď ako prebehlík som už aj tak zatratená, čiže je to jedno), je ten, že tohtoročnou témou plesu je „Stručná história času“. Nemám síce veľmi jasnú predstavu, čo to konkrétne bude znamenať z hľadiska čokoládovej fontány a šampanského, no plesovému výboru sa akosi podarilo prehovoriť dlhoročného člena collegu, Profesora Stephena Hawkinga, aby na formálnej večeri predniesol oficiálne pozvanie, keď už je tá téma na jeho počesť...



Jeho prejav sa začína 20:20, od 19:00 hovorí riaditeľ college Sir Alan Fersht.  





Sunday 16 February 2014

Záplavy v bubline




Nie sú. Anglicko prežíva jedny z najhorších záplav za posledné desaťročia, voda láme majetky a takmer všetky rekordy, na ktoré si novinári dokážu spomenúť, a tu v Oxforde sa nás to akosi netýka.

Tuesday 11 February 2014

Hrám sa na turistu

Tento týždeň ma bola navštíviť sestra. Stal sa zo mňa turista vo vlastnom meste a zdá sa mi, že je to vhodná zámienka na to, aby som vám opísala, aký je Oxford krásny.

Sunday 2 February 2014

Celé zle

Táto streda bola výnimočne frustrujúca. Problémom ekonómie je, že vlastne nič nevieme, a tento fakt na mňa tento týždeň doľahol ako balvan. Teda, samozrejme, že niečo vieme – až také zlé to zase nie je – no na mnohé otázky máme len zlomkové odpovede. Napríklad vieme čosi o tom, ako sa zapĺňajú a zanikajú pracovné miesta, a prečo je pre firmy výhodné platiť nadtrhovú mzdu, no nedokážeme uspokojivo vysvetliť, prečo je na Slovensku práve 13% nezamestnanosť. Vecí, ktoré vieme bez váhania a na istotu, je ešte menej. „Tak je to vo väčšine disciplín,“ niekto sa nado mnou možno zľutuje, no dnes sa tým nenechám utešiť.