Všade samé stromčeky

Keď sa ma nabudúce niekto spýta na rozdiel medzi Oxfordom a Cambridge, odpoveď bude jasná: v Oxforde je oveľa viac vianočných stromčekov. Nepýtajte sa prečo, neviem, ale páči sa mi to.

Vianočná sezóna sa tu začala už okolo dvadsiateho novembra. Najprv sa zjavili miniatúrne ozdobné stromčeky, svietiace namodro a nabielo na pouličných lampách. Potom sa jedno ráno na Broad Street v strede mesta usadila veľká živá jedlička ozdobená jednoduchými žltými svetielkami, a všetky okolité obchody ju slepo nasledovali so svojimi blikajúcimi hviezdami a závesmi žiaroviek. Ozajstná mobilizácia ihličnanov sa začala okolo prvého decembra: stromček sa zrazu objavil na námestí pred univerzitnou knižnicou, vykúkal spoza plota v Trinity college a vyrástol uprostred kamenného nádvoria v Christ Church. V mojom college máme hneď dve jedličky: jednu v spoločenskej miestnosti a jednu v jedálni. Obe sú živé, ale modré žiarovky im dodávajú dostatočne umelý vzhľad.

Vianoce sa tu oslavujú o mesiac skôr a sú všade: za posledné dva týždne som bola na minimálne štyroch vianočných akciách. Hostiny boli rôzne, ale na všetkých som dostala rovnaké vybuchujúce salónky, v ktorých sa ukrývala kráľovská koruna z hodvábneho papiera, nejaká plastová atrapa hračky (raz som dostala trojcentimetrové pravítko... čo už) a vtip, ktorý musí byť tradične trápny. Bez ohľadu na to, či som sedela so spolužiakmi ekonómami nad táckou v jedálni alebo vedľa neznámeho akademika v college, sme si navzájom prečítali vtipy, vzdychli nad tou plastovou atrapou, nasadili si koruny a oxfordské Vianoce sa mohli začať.

Hotovo!

A je to: v piatok sa skončil trimester. Odovzdala som posledné úlohy, netrpezlivo si odsedela záverečné prednášky a zatlieskala prednášajúcim, ktorých už v rámci rozvrhu nestretnem.

Vyšla som z budovy fakulty a ktosi mi z členkov odrezal päťkilové závažia. Predo mnou sa rozprestieral Oxford zaliaty zimným slnkom a päť týždňov bez prednášok, cvík, termínov a úloh. Bola som pozvaná na obed do Magdalen college, kde sme nad rybou s hranolkami (ako každý piatok) rozoberali jediné: plány na prázdniny, zatiaľ čo na druhom konci siene sa štyria vrátnici snažili dať do pozoru obrovskú jedličku.

Šesť chodov a štyri vína

Tento piatok bol výnimočne hektický. Ráno tri hodiny prednášok, potom odovzdať úlohy na cviká, potom skupinový obed nad teóriou hier, potom stretnutie s ostatnými študentmi z môjho štipendijného programu. Tam som dve hodiny popíjala čaj, odždibkávala z muffinu a trochu rozpačito rozoberala anglický triedny systém. A potom som sa o pol siedmej večer našla na college záchodoch ako sa prezliekam do večerných šiat. Chvíľu som sa cítila ako Angelina Jolie v špionážnom filme, no potom sa mi dvakrát nepodarilo navliecť si silonky.  

V spoločenskej miestnosti zatiaľ začali podávať šampanské. Dnu vchádzalo stále viac a viac študentov a profesorov, všetci v akademických róbach. Počasie sa preberalo na niekoľkých frontoch, hluk v miestnosti stupňoval. Vtom zazvonil zvonec  a všetci stíchli. Začala sa hostina.