Oxfordské lesy a háje

Aj keď sa centrum Oxfordu tvrdohlavo tvári ako dedinka z 15. storočia, pravda je taká, že (aspoň na slovenské) pomery je to veľkomesto. Žije tu viac ako 150 000 ľudí a prebicyklovať sa z jedného konca na druhý trvá dobrú polhodinu. V centre sa možno od 18. storočia nič nezmenilo, no aj tu majú veľké nákupné centrá, škaredé priemyselné budovy a nekonečné rady áut, ktoré mieria na jednu z dvoch rýchlostných ciest do Londýna.

Za okrúhlym stolom

Potom, ako som sa minulý týždeň verejne sťažovala na abstraktnosť a neurčitosť ekonómie, to teraz budem musieť celé vziať späť.

Porfesor Barry Eichengreen, jeden z popredných svetových ekonomických historikov a odborník na svetovú ekonomickú a finančnú krízu v rokoch 1929-31, momentálne hosťuje na Cambridge, a na Oxford prišiel predstaviť svoju novú knihu o ekonomickej recesii. Časťou jeho turné bola prednáška, v ktorej rozoberal čo sme sa z ekonomických dejín naučili a čo sme sa naučili zle. Sála bola absolútne preplnená: prvé dva rady sedadiel zabrali profesori a prednášajúci, a zopár ľudí sa nepohodlne opieralo o dvere. Ja som musela sedieť na zemi a len sem-tam som zahliadla jeho poskakujúce čelo.

Až tak mi to však nevadilo. Predchádzajúce dve hodiny som totiž strávila s profesorom Eichengreenom za okrúhlym stolom, v malej diskusnej skupine ktorú zorganizoval onen austrálsky makroekonóm z minulého týždňa, profesor Vines. Eichengreen je jeho známy, podobne, ako sa pozná napríklad s hlavným ekonómom Medzinárodného menového fondu Olivierom Blanchardom, a tak súhlasil, že popri univerzitnej prednáške sa stretne s tuctom profesorov a postgraduálnych študentov. Jednu polovicu tvorili profesori ekonómie, druhú akademici z fakulty politológie a vládnych štúdií, a k tomu my, štyria študenti, aby ich mal kto počúvať.

O ekonómii

Moja predstava o predstavách neekonómov o tom, ako sa učí ekonómia, vyzerá asi takto.

Základom je trhový mechanizmus, kde sa naučíme, ako stanoviť správne ceny. Potom sa presunieme k teórii firmy, kde zistíme, ako tvoriť zisk, čo je to súvaha, a kedy podať daňové priznanie. Nasledujú finančné trhy, kde nielen pochopíme, ako fungujú swapy na úverové zlyhanie a najnovšie exotické finančné produkty, ale naučia nás, ako predpovedať burzové krachy a optimálne investovať. No a nakoniec, po prečítaní Adama Smitha, Keynesa a najnovšieho čísla American Economic Review, si k obľúbenej excelovskej tabuľke budeme môcť sadnúť s jasnou predstavou riešenia hospodárskej krízy a jednoznačnou odpoveďou na otázku, či má Grécko vystúpiť z Eurozóny.

Kde mám PowerPoint?!

Tento týždeň som mala svoju prvú prezentáciu na Oxforde – vlastne prvú počas celého môjho britského štúdia (aj preto mi to s týmto blogom tak dlho trvalo). Doľahlo to na mňa, keď som si večer predtým cvičila, či sa zmestím do časového limitu. Na mojej strednej boli študentské prezentácie jeden zo spôsobov výučby. Musela som robiť aspoň jednu za mesiac, a tak som si celkom zvykla na ten klokotavý pocit v žalúdku pred tým, než sa budem musieť postaviť a hovoriť po anglicky dvadsať minút pred plnou triedou, na tie dilemy, akú farbu šablóny použiť, a ako kráčať po tenkej čiare medzi zaujímavým a poučným.

Človek si rýchlo odvykne. Na Oxforde (ani Cambridge) sa študentské prezentácie jednoducho nenosia, teda rozhodne nie v ekonómii. Koniec koncov tá, cez ktorú som sa musela brodiť tento týždeň, bola na ekonómiu rozvojových krajín – predmet, ktorý sa vyučuje na inej fakulte.