Epilóg, časť prvá

Po týždni ničnerobenia a sladkého ignorovania všetkých todo listov prišiel čas napísať tento blog – inak by sa mi mohlo stať, že mi z pamäte vybledne ten nádherný pocit po skončení skúšok, a to by som naozaj nechcela. Navyše, dnes vyprší platnosť môjmu študentskému preukazu, a tak je v tom celom aj akási symbolika.

Going down

Zabudla som ísť na formálnu večeru. Dozvedela som sa o nej až keď spolužiak presne o siedmej v panike vybehol z knižnice a mne pred očami preletel jeho tmavý oblek.

Vlastne ma to až tak neprekvapuje. Na rozdiel od toho minulého, tento rok som prežila viac-menej mimo college. Už nebývam na intráku, väčšina mojich minulorčných college kamarátov dokončila svoje jednoročné magisterské kurzy a odišla, a aj tí, ktorí tu so mnou zostali, sa po polroku univerzitnej a college politiky rozhodli viacej času tráviť niekde inde. Koniec koncov, v prípade môjho college to vôbec nie je zložité: rozlohou sa s tými známejšími collegmi ani nemôžeme porovnávať, po roku si študenti musia hľadať súkromné ubytovanie, nemáme lacné obedy a donedávna sme vôbec nemali večere.