Po týždni ničnerobenia a sladkého ignorovania všetkých todo listov prišiel čas napísať tento blog – inak by sa mi mohlo stať, že mi z pamäte vybledne ten nádherný pocit po skončení skúšok, a to by som naozaj nechcela. Navyše, dnes vyprší platnosť môjmu študentskému preukazu, a tak je v tom celom aj akási symbolika.
Skúšky sa skončili
minulý utorok a odvtedy mám pocit, akoby sa môj život začal odznova. Bola
som na plese v Magdalen college, popíjala víno na koncoročnej párty pre
ekonómov, rozprávala sa so spolužiakmi, ktorých som nevidela od konca minulého
trimestra, dívala sa na západy slnka a rybky v Temži a túlavé
mačky bez pocitu, že sa dopúšťam niečoho neprístojného už len tým, že nie som
v knižnici. Prečítala som neodbornú literatúru, išla na prechádzku zo
psom, civela len tak do stropu. Život je krásny.
Ako inak, samotné
skúšky také krásne neboli. Očakávaná nostalgia sa nekonala: nevedela som sa
dočkať, kedy ich už budem mať z krku. No tiež mi dali najavo, že po
štyroch rokoch ešte ani zďaleka nie som taký profesionál, ako som si myslela. Nezvládla
som organizačnú stránku veci a jedna esej sa mi nepodarila napísať až
dokonca. V istom zmysle ma teda tieto posledné skúšky naučili do života
asi to najpraktickejšie: nezáleží na tom, čo človek vie, ak to nedokáže použiť.
Už len dúfam, že sa
z tejto lekcie nejako spamätá moja známka z makra pre pokročilých. Výsledky
by mali byť zajtra alebo vo štvrtok. Veľmi by sa mi hodilo, keby niekto z vás
mohol z toho byť nervózny za mňa: ja som včera nastúpila na stáž a aj
moje dedinský zmysel pre profesionálne vystupovanie mi našepkáva, že
kontrolovať každých desať minút pod stolom na mobile email sa veľmi nehodí.
 |
| Ples v Magdalen College |
