Čo povedať ministrovi

Do Oxfordu prišiel minulý piatok na neformálnu návštevu slovenský minister školstva Juraj Draxler. Česko-slovenský študentský spolok s ním zorganizoval obed a diskusiu na Harris Manchester college. Prišlo nás tam asi tridsať, vrátane niekoľkých Čechov a študentov zo susednej univerzity Oxford Brooks; jedna z ďalších tých akcií, ktoré by sa mi na Slovensku neprihodili ani náhodou, a tu sa na mňa sypú každý trimester.

Oxfordské kolekcie

 (napísané vo štvrtok)

Pokračujúc v tradícií doslovného prekladu čudných oxfordských výrazov, tu je ďalší: kolekcie. Z nejakého neznámeho dôvodu sa tu tak rozhodli nazvať skúšky na nečisto, ktoré študenti prvého stupňa musia písať – ale nie zložiť – na začiatku každého trimestra. Keďže mnohí z nich budú skúšaní za celé tri roky len raz, na úplnom konci štúdia, kolekcie sú spôsobom, ako sa uistiť, že sa aspoň niekto niečo za minulý trimester naučil.

Keďže som na druhom stupni, pre mňa kolekcie povinné nie sú – koniec koncov, nie všetky predmety ich vôbec ponúkajú. Píšu sa však v rámci ekonómie rozvojových krajín, a keďže z toho budem musieť na konci júna zložiť dvojhodinovú skúšku, pred mesiacom sa mi kolekcie zdali ako dobrý nápad: precvičím si písanie esejí, dostanem za ne známku ako na ozajstnej skúške, zistím, koľko sa toho ešte musím naučiť, a prinesie to do môjho života strach, ten najlepší motivačný nástroj.

Koniec trimestra, začiatok konca

Bol to znova jeden z tých trimestrov, keď počítam každý deň a každý týždeň. Začalo sa odpočítavanie na diplomovku: do konca trimestra som si stanovila termín na dokončenie všetkých výpočtov, aby som ich stihla prediskutovať so supervízorkou. Potom mám presne tri týždne na napísanie oných tridsiatich tisíc slov, a nakoniec posledné štyri na supervízorkine pripomienky, posledné vylepšenia a opravu všetkých modeling, ktoré som napísala len s jedným l.

Kukan

Ďalšia z výhod Oxfordu: v sobotu sa snažíte udržať krok na párty s Indmi, v utorok večeriate s bývalým veľvyslancom pri OSN.

Shava shava!

Je čas napraviť si reputáciu.

Oxford rozhodne nie je až takým seriózne akademickým miestom, ako som vám doteraz tvrdila. Dnes k nám napríklad príde Kanye West, a oxfordský debatný spolok za posledných pár rokov na univerzitu úspešne dotiahol Shakiru, Bon Joviho, Bena Afflecka, Pamelu Anderson a Natalie Portman. Miestne kluby a diskotéky (ešte sa to tak volá?) každý týždeň organizujú študentské zábavy – väčšinou v utorok, aby nám nezavadzali tí, ktorí musia ráno vstávať do práce – a okrem vlastného baru každý college počas trimestra organizuje aspoň jednu college párty (takzvanú „bop“), kde vám spolužiaci z knižnice zrazu nalievajú do plastových pohárov akési zmesi z Tesca.

Oxfordské lesy a háje

Aj keď sa centrum Oxfordu tvrdohlavo tvári ako dedinka z 15. storočia, pravda je taká, že (aspoň na slovenské) pomery je to veľkomesto. Žije tu viac ako 150 000 ľudí a prebicyklovať sa z jedného konca na druhý trvá dobrú polhodinu. V centre sa možno od 18. storočia nič nezmenilo, no aj tu majú veľké nákupné centrá, škaredé priemyselné budovy a nekonečné rady áut, ktoré mieria na jednu z dvoch rýchlostných ciest do Londýna.

Za okrúhlym stolom

Potom, ako som sa minulý týždeň verejne sťažovala na abstraktnosť a neurčitosť ekonómie, to teraz budem musieť celé vziať späť.

Porfesor Barry Eichengreen, jeden z popredných svetových ekonomických historikov a odborník na svetovú ekonomickú a finančnú krízu v rokoch 1929-31, momentálne hosťuje na Cambridge, a na Oxford prišiel predstaviť svoju novú knihu o ekonomickej recesii. Časťou jeho turné bola prednáška, v ktorej rozoberal čo sme sa z ekonomických dejín naučili a čo sme sa naučili zle. Sála bola absolútne preplnená: prvé dva rady sedadiel zabrali profesori a prednášajúci, a zopár ľudí sa nepohodlne opieralo o dvere. Ja som musela sedieť na zemi a len sem-tam som zahliadla jeho poskakujúce čelo.

Až tak mi to však nevadilo. Predchádzajúce dve hodiny som totiž strávila s profesorom Eichengreenom za okrúhlym stolom, v malej diskusnej skupine ktorú zorganizoval onen austrálsky makroekonóm z minulého týždňa, profesor Vines. Eichengreen je jeho známy, podobne, ako sa pozná napríklad s hlavným ekonómom Medzinárodného menového fondu Olivierom Blanchardom, a tak súhlasil, že popri univerzitnej prednáške sa stretne s tuctom profesorov a postgraduálnych študentov. Jednu polovicu tvorili profesori ekonómie, druhú akademici z fakulty politológie a vládnych štúdií, a k tomu my, štyria študenti, aby ich mal kto počúvať.