Vyšla som z Examination
Schools do slnečnej Merton Street a moja myseľ bola prázdna. Skúšky, ktoré
boli jedinou náplňou môjho života za posledné dva mesiace, sa skončili. Čo
teraz? Čo robia ľudia, ktorí sa nemusia učiť? Podvedome som tušila, že sú to
dosť blbé otázky, ale zo začiatku som vážne nevedela, kam z konopí. Našťastie
to Oxford vyriešil za mňa.
Hneď v to popoludnie ma Sara
pozvala na garden party v Magdalen college. Vlastne to ani nebola párty, len
posedávanie na dokonale upravenom trávniku, vyjedanie jahôd so smotanou (so
smotanou, nie šľahačkou. Je to čudné a nechápem, prečo to tak Angličania
robia, ale chutí mi to.) a popíjanie jedného Pimms za druhým. Pimms je
zmes ginu, korenia a byliniek, limonády, kúskov letného ovocia, a uhorky.
Podávajú to na všetkých letných podujatiach a je to veľmi dobré – Pimms chutí
tak, ako som si predstavovala, že chutí všetok alkohol, keď som bola malá. Jedlo
a nápoje sa podávali zo stolov s bielymi obrusmi; luxus, ktorý hravo
prehlušil tie plastové riady z ktorých sme jedli. Bolo to príjemné, nevyžadovala
sa žiadna aktivita. Zo začiatku mi robili problém nerozprávať o ekonómii,
ale neskôr som znormálnela.
A potom sa začala plesová
sezóna. Nech som robila čokoľvek – snažila sa zbaliť všetky svoje veci, radostne
pobehovala od kníhkupectva ku kníhkupectvu (už môžem čítať romány!) alebo sa
prechádzala po bezstarostnom letnom Oxforde – vždy som narazila na minimálne
jeden pár v smokingu a dlhých plesových šatách. Večery boli najčarovnejšie:
okolo siedmej sa začínali rady na vstup na ples a smokingom sa nedalo
ujsť. Už len prísť na to, ako na ulici zízať na krásne dámske róby bez toho,
aby som si pripadala ako úchyl.
V piatok bol ples Trinity
college, čiže Oxford mal aj ohňostroj; v sobotu bol na rade Exeter
college, ktorý sa nezmestil do svojich malých stredovekých nádvorí, a tak zatarasil
priľahlú uličku a pri knižnici si postavili niekoľko kolotočov. Noc sa
otriasala zvukmi basy zo živých vystúpení a všade bolo akosi svetlejšie. Podobné
plesy sa v Oxforde odohrávali celý týždeň; koniec koncov, univerzita má tridsať osem collegov a aspoň polovica poriada nejakú formu zábavy.
Jediný problém so všetkou touto
slávou je, že je riadne drahá. Lístok na Trinity ples – ten s tým ohňostrojom
– stál dvesto libier na osobu. Preto britský bulvár každý rok s radosťou odfotí
pár opitých chalanov v smokingoch a ich partnerky s ihličkami v ruke,
ako sa o šiestej ráno potácajú na intrák, a uverejní článok o tom,
ako si budúci lídri národa kúpia nekresťansky drahý lístok na ples a potom
sa tam dekadentne opijú.
Ples môjho college bol menší, vo
všetkých rozmeroch. Nemali sme žiaden ohňostroj ani kolotoče, ale na prednom nádvorí
stáli dve miniatúrne pyramídy (téma plesu: Plavba po Níle) a zadné nádvorie
bolo zaplavené drobnými sviečkami a farebnými svetlami. Vo vzduchu voňala rozkvitnutá
levanduľa. Samotný college je malý, a tak sme sa pohybovali medzi jedálenskou
sálou (tam sa tancovalo – brušné tance, jazz a silent disco) a spoločenskou
miestnosťou, kde stál stôl na ruletu a množstvo mäkkých pohoviek, v ktorých
sa skvele popíjali koktejly. Nemali sme niekoľko stánkov s jedlom, ako na
iných plesoch; pomedzi hosťami sa prepletali čašníci s veľkými tácňami s mäsom
a grilovanou zeleninou, a namiesto tradičnej čokoládovej fontány sa okolo jedenástej objavil popcorn a sladkosti.
Adam sa (celkom právom) vyhrážal, že pôjde do Tesca, lebo je ešte stále hladný,
kým ja som tajne dúfala, že ho niekto začuje a prinesie nám druhú večeru.
No napriek tomu ples splnil svoj
účel. Tancovala som, konečne som sa rozprávala so spolužiakmi, ktorých som nevidela
od začiatku trimestra, a čudovala som sa nad múmiou a Herculom Poirotom,
ktorí sa voľne pohybovali po college. Vo vzduchu plávala bezstarostná ľahkovážnosť
a zdalo sa mi nemožné, že ešte donedávna som celé dni trávila v spoločnosti
Mikroekonomickej teórie. Bola som
unavená, no nechcela sa mi odísť: budem sa musieť dobaliť, vrátiť do knižnice
posledné učebnice a potom – potom odídem.
 |
| Photo: St Cross College Ball - Tom Newport |
