Včera som si opakovala teóriu
aukcií a myslím to úplne vážne, keď poviem, že mi bolo ľúto, že toho učiva
nie je viac. Učil nás Profesor Paul Klemperer a chvíľu mi trvalo, kým mi
doplo, kto to vlastne je.
S úvodom sa veľmi
neobťažoval. Namiesto toho sme začali hrať jednu čudnú aukciu, v ktorej mal
každý pridelenú konkrétnu hodnotu, závislú na svojom dátume narodenia. Moja
bola £30.50. Pointa aukcie bola jednoduchá: koľko som ochotná zaplatiť za
týchto £30.50? Typ dražby bol vzostupný: všetci sme zdvihli ruky, Klemperer začal
od nuly a postupne zvyšoval cenu, ktorú sme ochotní zaplatiť za výhru. Pre
koho to bolo pridrahé, prestal sa hlásiť, až nakoniec zostal len jediný kúpychtivý
študent. Ja som vydržala dosť dlho, ale keď sa cena vyšplhala nad mojich £30.50,
odstúpila som. Aukcia sa skončila na £34. Vo vzduchu zostala len Helenina ruka.
Jej „hodnota“ podľa dátumu narodenia bola
£35.50, a tak jej prednášajúci vyplatil £1.50.
Hrali sme ďalšiu aukciu, tentokrát
first-price sealed bid: svoju ponuku napíšete na kúsok papiera a aukcionár
vyberie tú najvyššiu. Kto vyhrá, musí tú sumu zaplatiť, ale zároveň mu
Klemperer vyplatí narodeninovú hodnotu.
Zase vyhrala Helen: narodená na
konci decembra, jej hodnota bola najvyššia v triede.
Bolo tak trochu triviálne: dátumy
narodenín sa nezmenili, tak prečo by mal vyhrať niekto iný? Na druhej strane,
nájsť optimálnu stratégiu v rôznych aukciách nie je také jednoduché: hráč musí svoj
postup založiť na tom, čo si myslí, že urobia jeho protihráči, ktorí volia
stratégiu na základe toho, čo si myslia že urobia ich protihráči... Teória aukcií využíva mnohé prvky z Teórie hier,
a tá – aj keď je fascinujúca – rozhodne nie je jednoduchá.
No Klemperer nám vysvetlil, ako
postupovať, a zrazu som sa sama čudovala, čo sa mi na tom zdalo také
zložité: ponuka by mala byť v každej aukcii taká istá, lebo žiadna z aukcií
neposkytuje nové informácie o mojich oponentoch, ktoré by sa dali využiť
na zlepšenie pôvodnej stratégie.
Zahral si s nami ešte jednu
narodeninovú dražbu, rozdal asi dve libry, a šli sme domov.
Na druhý deň sa hralo o viac:
Klemperer predával veľké igelitové vrecko plné mincí. Tentokrát sme hrali
zostupnú aukciu: Klemperer začal pri £50 a postupne cenu znižoval. Kto sa
prihlási prvý, vyhrá a musí platiť. V miestnosti bolo ticho, všetci
sa nervózne obzerali. Už? Teraz? Odhadovala som len £10, ale možno sa mýlim,
možno by som sa mala prihlásiť, skôr, ako mi to vrecko niekto uchmatne...
Andrew zdvihol ruku pri £30. Klemperer
sa zasmial a povedal, že to vrecko má oveľa menšiu hodnotu a Andrew mu
dlhuje. Andrew sa nesmial.
Hrali sme znova, ale iný typ
aukcie: no vrecko bolo opäť nadhodnotené a Klemperer vyzeral pobavene. Ja
som premýšľala, či je to vrecko plné peňazí od bývalých študentov.
Zvyšok prednášky nám Klemperer
vysvetľoval, čo sa to vlastne práve stalo. Keď sa draží predmet s objektívnou
hodnotou (narodeninová dražba nemala objektívnu hodnotu v tomto zmysle
slova, lebo každý bol narodený v iný deň a tak by v prípade
výhry získal inú sumu), treba vziať do úvahy, čo robia ostatní hráči: dav je
múdrejší ako jedinec. Keby sme hrali vzostupnú dražbu a veľa ľudí by
rýchlo z dražby odstúpilo, bol by to signál, že v tom vrecku je asi
menej peňazí, ako som si myslela, a mala by som znížiť svoj odhad... Viac
menej to bol presný opak toho, čo sme sa naučili na predchádzajúcej prednáške.
Asi aj preto sa Klemperer zľutoval a dovolil Andrewovi hrať ešte v jednej
aukcii. Klemperer povedal, že si v nej vyrovná dlh, a tak sa i stalo. Aukcie ho očividne poslúchali na slovo.
Na poslednú prednášku som šla s miernymi
obavami: Klemperer si s nami na aukciách očividne robil, čo chcel. Zdalo
sa, že jediný spôsob, ako v jeho aukcii neprehrať peniaze – pokiaľ si to
sám neželá – bolo ujsť z prednáškovej miestnosti.
No táto prednáška bola iná.
Namiesto teoretických konceptov sme preberali reálne aukcie, najmä aukcie 3G
spektra, ktoré prebehli vo svete. V USA firma použila aukciu o telekomunikačnú
licenciu v druhom meste ako signál, koľko bude prihadzovať v prvej aukcii;
v Hong Kongu lobisti dosiahli, že aukcia bola absolútne chromá a vláde
priniesla menej peňazí ako obyčajný predaj. Naopak, vo Veľkej Británii zožala
aukcia na 3G licencie nesmierny úspech: vláda si jedným predajom zarobila 2.5% ročného hrubého národného
produktu.
Ak už tušíte, kto bol hlavným
ekonómom tejto aukcie, tak vám to zapaľuje oveľa rýchlejšie, ako mne.
