Keď sa ma nabudúce niekto spýta
na rozdiel medzi Oxfordom a Cambridge, odpoveď bude jasná: v Oxforde
je oveľa viac vianočných stromčekov. Nepýtajte sa prečo, neviem, ale páči sa mi
to.
Vianočná sezóna sa tu začala už
okolo dvadsiateho novembra. Najprv sa zjavili miniatúrne ozdobné stromčeky,
svietiace namodro a nabielo na pouličných lampách. Potom sa jedno ráno na
Broad Street v strede mesta usadila veľká živá jedlička ozdobená
jednoduchými žltými svetielkami, a všetky okolité obchody ju slepo
nasledovali so svojimi blikajúcimi hviezdami a závesmi žiaroviek. Ozajstná
mobilizácia ihličnanov sa začala okolo prvého decembra: stromček sa zrazu
objavil na námestí pred univerzitnou knižnicou, vykúkal spoza plota
v Trinity college a vyrástol uprostred kamenného nádvoria v Christ
Church. V mojom college máme hneď dve jedličky: jednu v spoločenskej
miestnosti a jednu v jedálni. Obe sú živé, ale modré žiarovky im
dodávajú dostatočne umelý vzhľad.
Vianoce sa tu oslavujú
o mesiac skôr a sú všade: za posledné dva týždne som bola na
minimálne štyroch vianočných akciách. Hostiny boli rôzne, ale na všetkých som
dostala rovnaké vybuchujúce salónky, v ktorých sa ukrývala kráľovská
koruna z hodvábneho papiera, nejaká plastová atrapa hračky (raz som
dostala trojcentimetrové pravítko... čo už) a vtip, ktorý musí byť
tradične trápny. Bez ohľadu na to, či som sedela so spolužiakmi ekonómami nad
táckou v jedálni alebo vedľa neznámeho akademika v college, sme si
navzájom prečítali vtipy, vzdychli nad tou plastovou atrapou, nasadili si
koruny a oxfordské Vianoce sa mohli začať.
Vianočný obed na fakulte bol fajn,
i keď trochu bizarný... Najprv som si odsedela tri hodiny ekonometrie
a makroekonómie, a potom hneď za rohom podávali tenučké plátky
moriaka s plnkou, kým sa nám nad hlavami vznášali trblietavé ozdoby,
rozhovory o DSGE modeloch a aróma ružičkového kelu. Večera na college
mala naproti tomu dokonalú vianočnú atmosféru (aspoň tak si to predstavujem tu
v Anglicku): kamaráti z college, sviečky, víno, modrá žiara
stromčeka, varená šunka a koláč zo sušeného ovocia poliaty omáčkou z brandy.
O dva dni neskôr college usporiadal vianočný obed – asi ich tieto predčasné
oxfordské Vianoce chytili rovnako ako mňa... Jedlo bolo rovnako skvelé
(tentoraz moriak a mandarínky, čo vyzerali, akoby ich niekto čerstvo
odtrhol zo stromu) a atmosféra veselá (šampanské začali podávať už na
poludnie). Škoda len, že som musela bežať na cviko z makroekonómie.
Posledné v tomto roku...
No a v piatok bol
vianočný večierok pre ekonómov. Organizovaný študentmi pre študentov, pilo a
jedlo sa čo kto priniesol: nemecké čokolády, kartón mandarínok, akýsi
neidentifikovateľný (ale výborný) piškotový koláč, čipsy z Tesca
a ukrajinská vodka. Počas večera sa rozdávali darčeky (každý si týždeň
predtým vytiahol jedno meno) a rozoberali sme, ktorí z prednášajúcich
sa najviac podobá na Santa Clausa. Niektorí kradli zo stromčeka gule a vešali
si ich na uši, kým my ostatní sme so zatajeným dychom sledovali, či sa do
mikulášskeho overalu z Primarku zmestia naraz dvaja ľudia. Uprostred tejto
silno intelektuálskej oxfordskej zábavy som si uvedomila, že títo ľudia, s ktorými
som ešte nestrávila ani tri mesiace, mi budú cez prázdniny chýbať...
A potom som zrazu
v Brne vystúpila z lietadla do nepreniknuteľnej hmly a Vianoce boli na míle ďaleko.
