A je to: v piatok sa
skončil trimester. Odovzdala som posledné úlohy, netrpezlivo si odsedela
záverečné prednášky a zatlieskala prednášajúcim, ktorých už v rámci
rozvrhu nestretnem.
Vyšla som z budovy fakulty a
ktosi mi z členkov odrezal päťkilové závažia. Predo mnou sa rozprestieral
Oxford zaliaty zimným slnkom a päť týždňov bez prednášok, cvík, termínov
a úloh. Bola som pozvaná na obed do Magdalen college, kde sme nad rybou
s hranolkami (ako každý piatok) rozoberali jediné: plány na prázdniny,
zatiaľ čo na druhom konci siene sa štyria vrátnici snažili dať do pozoru
obrovskú jedličku.
Povznesená nálada mi však príliš
dlho nevydržala. Hneď v to popoludnie som si šla do knižnice požičať
zvyšné knihy z môjho zoznamu prázdninového čítania (našťastie mi chýbali
len dve, všetky ostatné učebnice sú digitalizované). Nebola som sama; veľa
mojich spolužiakov zostáva takmer celé prázdniny v Oxforde, kde je pre
nich jednoduchšie sústrediť sa na štúdium. Na Facebooku sú už zorganizované
študijné stretnutia, na ktorých sa budú spoločne riešiť otázky z minuloročných
skúšok. Začínajú sa tento pondelok.
Cestou z knižnice som
premýšľala nad tým, ako budú vyzerať moje prázdniny. Na opakovanie
a odporúčanú literatúru sa teším, rovnako ako na nové úlohy, ktoré som
dostala na prázdniny; dá mi to šancu systematicky si prejsť všetko učivo,
vrátane toho, čo som musela len preletieť, a budem sa môcť zahĺbiť sa do
tém, ktoré ma zaujímajú, ale nestihla som pochopiť viac ako základy. Zároveň ma
však pri tom pomyslení striaslo; ekonómie mám momentálne dosť. Nikto ma neprinúti
v pondelok vstať s vedomím, že idem riešiť otázky na skúšku
z mikroekonómie z dvetisícšiesteho.
* * *
Ekonómie mám momentálne dosť: moja inštinktívna odpoveď na otázku „aký
je váš akademický pokrok za uplynulý trimester?“. Univerzita mi pri príležitosti
ukončenia trimestra poslala asi tisíc (t.j. tri) dotazníky, a toto je
jeden z nich. Mám v ňom poskytnúť svoj názor na to, ako som zvládala
tento trimester, kde boli moje slabiny a čo mi naopak šlo, a aké mám
plány na zvyšok akademického roku. Toto sebaohodnotenie je jeden
z materiálov, z ktorých bude raz môj supervízor čerpať pri písaní
referencie, a tak sa snažím prísť na niečo rovnako pravdivé ako moja
prvotná odpoveď, ale o čosi zmysluplnejšie. Je to presne také ťažké, ako
sa zdá (teda aspoň mne): nechcem byť banálna, no na druhej strane obaja vieme,
že som tu zatiaľ len dva mesiace... Niektoré látky mi robili problém, ale je to
natoľko vážne, aby sa o tom viedli oficiálne záznamy? To isté platí aj
témy, v ktorých sa mi darilo: dostala som z cvík áčka a bavili
ma, ale rozhodne som v tom nebola jediná...
Ostatné dva dotazníky nie sú
o nič ľahšie. Jeden poslala fakulta a dožaduje sa v ňom mojich
názorov na kvalitu výučby a materiálov, manažment kurzu a pod. Môžem
o jednom z prednášajúcich povedať, že má nudný hlas? Má zmysel
sťažovať sa na pretlak matematiky v prvom mesiaci kurzu, keď mi je
absolútne jasné, že sú to základy, bez ktorých by som sa ďalej (asi) nepohla?
Druhý dotazník je od administrátorov môjho štipendijného programu. Snažím sa
spomenúť si, čo všetko som tento trimester urobila, v rámci školy
i pomimo, a tajne dúfam, že mojim záhadným dobrodincom to bude
stačiť. Uvedomujem si, že keby som bola na ich mieste, asi by som spokojná
nebola...
Typický Oxford: je piatok
podvečer, balím sa na prázdniny a v hlave mi stále bliká ekonómia.
Ešteže ma čaká vianočný večierok.
