Do Oxfordu sa
vraciam s nepríjemným pocitom, že som toho cez prázdniny urobila žalostne
málo. Väčšinu nekoláčového času som totiž namiesto čítania o ekonómii
práce vyplnila prihláškami na PhD. A tak teraz sedím v lietadle,
Ryanair tety sa mi snažia predať celý pouličný stánok, a ja myslím na to,
že trimester sa ešte ani len nezačal a ja som už teraz pozadu.
Istým spôsobom je
až fascinujúce, koľko času vie zabrať obyčajné vypĺňanie formulárov
a písanie motivačných listov. Prijímacie konania sú pritom primerane
jednoduché – rozhodne menej odpudivé ako tie slovenské lajstrá, ktoré treba
poslať poštou (ešte stále sa používajú?). Každá škola a fakulta poskytuje
online všetky informácie, ktoré človek potrebuje vedieť, a aj samotná
prihláška je vždy elektronická. Vytvoríte si konto v ich systéme
a zadáte také tie typické životopisné údaje (doterajšie vzdelanie, známky,
pracovné skúsenosti, jazykové schopnosti); súčasťou prihlášky je často aj
financovanie štúdia, kde sa jedným kliknutím môžete prihlásiť na všetky
relevantné štipendiá – a ešte vždy je tam niekoľko, často tých
najštedrejších, na ktoré vás budú posudzovať automaticky.
Tou zdĺhavejšou
časťou sú rôzne eseje. Otázky sú síce rôzne, ale podľa mňa sa univerzity snažia
zistiť jediné: je tvoja túžba študovať u nás silnejšia ako tvoja lenivosť?
A tak som týždne rozoberala svoje motivácie študovať ekonómiu, svoje motivácie
na doktorandské štúdium, svoje motivácie na konkrétnu školu, svoje
profesionálne ambície, svoje... Na konci bolo ťažké nerozmýšľať nad sebou
výlučne ako nad súborom viac či menej užitočných bodov v životopise.
Bol to zvláštny
začiatok adventného obdobia – a to som pritom to najhoršie mala za sebou
ešte pred príchodom na Slovensko. Pamätáte sa na testy, nad ktorými americkí tínedžeri
vzdychajú v takmer každom seriáli? Skoro všetky doktorandské programy
vyžadujú, aby uchádzači prešli niečím veľmi podobným – a už chápem, prečo
z toho tie americké deti boli také mimo.
GRE je takzvaný štandardizovaný
test, čo znamená, že pri všetkých otázkach máte na výber niekoľko možných
odpovedí, a existuje presný zoznam látok, z ktorých sa tieto otázky
čerpajú. Obsahom je GRE podobný rôznym testom všeobecných študijných
schopností, aké sa používajú napríklad v Českej Republike. Pre niekoho,
kto sa aspoň trochu venuje matematike, v škole úplne všetko neprespal,
a sem-tam prečíta nejaký odborný článok (kvôli čítaniu s porozumením), obsah testu
nepredstavuje problém – je to vlastne akési spoločné minimum, vedomosti, ktoré
by mali ovládať bakalári z akejkoľvek univerzity a akéhokoľvek odboru
na celom svete.
Ako ale medzi nami
rozlíšiť, keď nám dávajú také ľahké otázky? Tvorca testu tento problém vyriešil
tak, že otázok je veľa a času málo. A tak aj napriek ľahkému obsahu
sa študent musí vopred pripraviť na rôzne typy otázok, na logiku, ktorá sa
používa pri analytických úlohách, na spôsob, ako treba odpovedať na matematické
úlohy. Celkovo to vo mne budilo silný pocit márnosti: strávila som celé dni
učením sa niečoho, čo sa mi kvôli svojej špecifickej forme zíde presne raz v mojom
živote, počas tých štyroch hodín GRE testu.
Našťastie tu ešte
bol výskumný návrh – priestor ukázať, že napriek horeuvedenému mi mozog ešte
stále funguje. Je to vlastne zdôvodnenie vlastnej existencie na doktorandskom
odbore. Na rozdiel od niektorých prírodných vied, kde sa doktorand pridá k existujúcemu
výskumu, si my ekonómovia vyberáme výskumné témy sami. V onom návrhu musím
zdôvodniť, prečo chcem študovať to, čo chcem študovať, načo to komu bude, ako
to chcem urobiť, a kto na danej univerzite mi s tým dokáže pomôcť. A ešte
to musí byť aj krátke a výstižné...
No teraz, keď to mám
už všetko napísané, skontrolované, prepísané, preformulované, opravené,
vyplnené a odovzdané, zrazu zisťujem, že tú najťažšiu časť celej
prihlášky mám ešte len pred sebou: čakať a tváriť sa, že z toho vôbec
nie som nervózna.
