Ďalšia z výhod
Oxfordu: v sobotu sa snažíte udržať krok na párty s Indmi, v utorok večeriate
s bývalým veľvyslancom pri OSN.
Kukanovu návštevu
na Oxforde zorganizovala Andrea, ktorá tu študuje niečo nepreložiteľné,
a poslanca pozná z Bruselu. Zase raz zaúradoval fakt, že
v cudzine sú si všetci Slováci oveľa bližší ako doma, a tak je zrazu úplne
normálne zorganizovať večeru s Radičovou, ísť do krčmy s Kukanom,
alebo že Jana Kirschner rada zahrá takmer súkromný koncert kdesi v Londýne
za 10 libier.
Na začiatku
Kukanovej prednášky som si nebola celkom istá, čo očakávať. Je jedno
z tých mien, ktoré poznáte takmer podvedome, ale až keď som sedela
v starej jedálni v Harris Manchester college a netrpezlivo si
obzerala portréty na stenách, došlo mi, že o ňom vlastne až tak veľa
neviem. Na Slovensku pôsobil v časoch, keď som síce politiku sledovala,
ale môj štrnásťročný mozog sa neobťažoval zapamätať si detaily; potom
odišiel do Európskeho parlamentu.
Miestnosť bola
poloplná, v publiku sedeli buď slovenskí študenti alebo akademici
z medzinárodných vzťahov, balkánskych štúdií a spriaznených disciplín.
Prednáške predsedal Lord Alderdice, bývalý predseda severoírskeho parlamentu, a
Kukan sa dočkal priateľského privítania. Hovoril asi hodinu, na tému úlohy
Európskej únie na Balkáne (v súčasnosti v Európskom parlamente predsedá EÚ
delegácii pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom,
Čiernom Horou a Kosovom). Bolo to zaujímavé a poučné; Kukan hovoril
realisticky, nebál sa žiadnych otázok, a anglický zmysel pre humor,
v ktorom sa treba najviac smiať zo samého seba, zvládal dokonale. Moje
obavy, že ako laikovi mi unikne celá podstata prednášky, sa vyparili počas
prvých piatich minút. Bolo to relevantné, priamočiare, k veci. Keby len
takto o Európskej únií ľudia hovorili častejšie a na Slovensku...
Po prednáške sme
zamierili na večeru ku King´s Arms, a všetko bolo ešte bizarnejšie. Pripojilo
sa k nám niekoľko ďalších slovenských študentov, a potom som sa akosi
ocitla vedľa samotného baróna Alderdice. On a Kukan si dali rybu
s hranolkami, kým ja som sa snažila zjesť svoj gammon steak a pritom
vymyslieť vhodné témy na rozhovor. V situáciách ako je táto, mi dochádza, aké náročné musí byť stretávať sa deň čo deň s významnými osobnosťami:
odrazu sa z nich stanú živí, dýchajúci, pravdepodobne trochu znudení
ľudia, ktorým sa hlavou ženú neznáme myšlienky, a tú otázku, ktorú ste im vždy chceli položiť, už dnes pravdepodobne počuli aspoň desaťkrát.
Nakoniec sme nám
Alderdice rozprával príhody zo svojej politickej kariéry, Kukan s Michalom
debatovali o anglickom pive, a ja som s ďalším prítomným profesorom
rozoberala úskalia písania pre akademické publikum. Oxford človeku ponúka
všeličo; ešte keby to všetko nebolo
rovnako namáhavé ako bollywoodska párty.
