Trimester sa začína až budúcu
nedeľu, ale ja už som v Oxforde. Vlastne som prišla už pred pár týždňami,
no pred vami som sa tvárila, že tu nie som, lebo je tu pusto. Tak pusto, ako
len môže byť tam, kde sa všetci pripravujú na skúšky.
Budú na konci júna, budú tri a budú
to jediné známky, ktoré tento rok dostanem. Vlastne je to smiešne, toľko stresu
a obáv a učenia kvôli dokopy deviatim hodinám čmárania po papieri
niekedy o dva mesiace. No napriek tomu jediní, kto sa v Oxforde momentálne
smeje, sú nespočetní turisti (turistická kancelária asi rozdávala nejaké zľavy
alebo čo). Ja zatiaľ striedavo spím, učím sa a snívam o lete. A v knižnici
nadšene zamávam aj tým spolužiakom, ktorých meno som si od začiatku roka ešte
stále nestihla zapamätať. Hlavne, že v tom aspoň na chvíľu nie som sama.
Tou knižnicou bola v posledných
pár dňoch najmä knižnica v mojom college. Neveľké rozmery St Cross college
sa tieto dni stávajú výhodou: nie je to tu preplnené študentmi ako inde a vo
vstupnej hale je vždy ticho a vážne chladno. Jedávam a telefonujem
v malej záhrade, ktorá sa rozprestiera v zadnej časti collegu. Rastú
tu popínavé kríky a niečo ako mega papuľky, a v strede vážne sedí
záhon levandule a nič si nerobí z toho, že všetko okolo už rozkvitlo,
alebo aspoň nahodilo listy. College sem umiestnil niekoľko stolov, stoličiek
a lavičiek, a skoro vždy, keď sem prídem, sa tu spokojne učí aspoň
jeden fajčiar. Pofukuje vánok, takže nevadí. Je tu krásne, pokojne a slnko
sem svieti iba pre nás.
Samotná knižnica je miniatúrna:
nezmestí sa nás sem viac ako trinásť. Knihy, kozub a pracovné stoly splývajú
v jedno, na bielych stenách visia krajinky a stolové lampy sú úžasne
nesúrodé. Moja myseľ poletuje okolo odborného článku o monetárnej politike;
spolužiak Seungyoon za vedľajším stolom zatiaľ neváha a zapísal minimálne
tri strany poznámok. Vonku sa už dávno zotmelo. V klubovni niekto začne do
ticha hrať na klavíri Don´t stop me now od Queen a ja sa zrazu nečakane, iracionálne, cítim ako doma. Pohľadom sa vrátim k nominálnym
úrokovým sadzbám a dúfam, že mi ten pocit aspoň chvíľu vydrží.
