Prešiel týždeň a veľa sa toho nestalo: opakovanie, písanie poznámok, povzdychy nad príkladmi zo skúšok z minulých rokov. No napriek všetkému to tu nie je až také monotónne, ako by sa mohlo zdať: každý deň môžem ísť do inej knižnice.
Nesmejte sa, náhodou je to jedno
z najdôležitejších rozhodnutí, aké musím každý deň urobiť. Niekde je veľa
ľudí, niekde sú malé stoly, niekde je zima, niekde nie je dobré svetlo –
v tieto dni všetky tieto faktory zrazu nadobúdajú nevídanú dôležitosť. Ak
nájdem dokonalé pracovné podmienky, ekonómia mi určite do mozgu naskáče sama...