tag:blogger.com,1999:blog-88609575325635255832024-02-06T20:53:39.285-08:00Poznámky z OxforduUnknownnoreply@blogger.comBlogger58125tag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-2701289635371697662015-08-05T00:27:00.002-07:002015-08-05T00:27:22.413-07:00Epilóg, časť druhá<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEifF8hB8ZMAz1EwJP6fdS496WUrhnNJcGQzspLdeeiyEBHSLOzqIa2OPR5MoRV8YAKnr95TaHDManhTbnero-ZNxDR6gU1Gmed2TcmTnTkrNA_6BpjGc5sGnjD3ux5hJ3Usy1jeV8yUEm46/s1600/P7163081.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEifF8hB8ZMAz1EwJP6fdS496WUrhnNJcGQzspLdeeiyEBHSLOzqIa2OPR5MoRV8YAKnr95TaHDManhTbnero-ZNxDR6gU1Gmed2TcmTnTkrNA_6BpjGc5sGnjD3ux5hJ3Usy1jeV8yUEm46/s400/P7163081.JPG" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Človek si povie, že treba skončiť, lebo už nemá čo povedať – a v tom momente je zrazu výrečnejší ako kedykoľvek predtým.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Takže tak: končím, pretože sa skončilo moje magisterské štúdium na Oxforde. Navyše sa domnievam, že priemerný Slovák dokáže stráviť iba obmedzené množstvo mojich opisov opulentných formálnych večerí.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Písalo sa mi pre vás skvele. Oxford je neuveriteľné miesto, v mnohých významoch tohto slova, a týždeň čo týždeň spisovať, čo sa to tu vlastne deje, bolo pre mňa spôsobom, ako aspoň nachvíľu vystrčiť hlavu z tejto bubliny a pozrieť na svet s odstupom. Mať niekoho na druhej strane obrazovky pre mňa znamenalo viac, ako som sama čakala. Ďakujem.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Čo ďalej? Najbližších niekoľko mesiacov budem pracovať v Londýne. Sama som zvedavá, koľko svojich vedomostí sa mi podarí použiť; tak či tak to bude príjemná zmena oproti oxfordskému abstraktnému spôsobu života. V januári sa tam samozrejme vraciam, tentoraz ako doktorand a na nový college. Myslím si, že byť nedopečeným medzistupňom medzi študentom a akademikom bude sranda, ale aj tak mi pre istotu držte palce.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Ja ich určite budem držať vám. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjDpDayZgEj_ARSxvFXF7KDdA2LbooeQnyfHT_rHkPieC7oluqpANLJsgRdtm_UrqvVtBGoBQUSe3hyphenhyphencKKOim7hbs8U3GIrqJnUxkSmlnk4fg5r2QncAX7N_zinP2NvE1c8ypEAWqYzQWs0/s1600/P7163076.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjDpDayZgEj_ARSxvFXF7KDdA2LbooeQnyfHT_rHkPieC7oluqpANLJsgRdtm_UrqvVtBGoBQUSe3hyphenhyphencKKOim7hbs8U3GIrqJnUxkSmlnk4fg5r2QncAX7N_zinP2NvE1c8ypEAWqYzQWs0/s400/P7163076.JPG" width="300" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjphzghyphenhyphenqE7pxMyM_nZsuTi15h2HDKNszI0jnKStSj5VT1bxx_JfUXdxZMI-XtsveiEIpKr5cNMbfo3ZnmQ7zprwdnP4P8eM075TkQ7NmEhieuUiCFtfJ-fzjwFRHJ8vH0S3uEhXHismOFt/s1600/P7163044.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjphzghyphenhyphenqE7pxMyM_nZsuTi15h2HDKNszI0jnKStSj5VT1bxx_JfUXdxZMI-XtsveiEIpKr5cNMbfo3ZnmQ7zprwdnP4P8eM075TkQ7NmEhieuUiCFtfJ-fzjwFRHJ8vH0S3uEhXHismOFt/s400/P7163044.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjd7IBd_15MsEvUHcE1wfIWs4fE7PHRzzzrztdxa-NVukFUOU6EW8HVjLhm_deJiQymzyf1423a6bpbDG_jl-kBlS81ZP80gzKuUJt86iSoYbSnweV9RbYDxbyPsP7zdXWiIKg2hQKudm6y/s1600/P7163056.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjd7IBd_15MsEvUHcE1wfIWs4fE7PHRzzzrztdxa-NVukFUOU6EW8HVjLhm_deJiQymzyf1423a6bpbDG_jl-kBlS81ZP80gzKuUJt86iSoYbSnweV9RbYDxbyPsP7zdXWiIKg2hQKudm6y/s400/P7163056.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhb_2aV7VCEUEkHQrXaZEC_HJSpdqbjUddXw-_uVv_l9yWrzEWl33Mm1mEgEO103v2qPWhHy2KgLU7Nu4heEc1Qt2ZRmAxhAQ-qN-Vg8jvT7e8-wdmElFXPTdqlfIH-dnHM2ri-DWYobiVn/s1600/P7163063.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhb_2aV7VCEUEkHQrXaZEC_HJSpdqbjUddXw-_uVv_l9yWrzEWl33Mm1mEgEO103v2qPWhHy2KgLU7Nu4heEc1Qt2ZRmAxhAQ-qN-Vg8jvT7e8-wdmElFXPTdqlfIH-dnHM2ri-DWYobiVn/s400/P7163063.JPG" width="300" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9IywZvOahaSiJ8UsSTB8ETdIL6mGllWcAQPDspcCInZPSVY0s4MXXEeXS9vBdh-JdTANrXYghFobQaBADS4qAmsh9YvkaIIdZfL6H8WNxwtsz6aTx_gX9u9buP1I2iKbVCX5iQfOr8PB6/s1600/P7163070.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9IywZvOahaSiJ8UsSTB8ETdIL6mGllWcAQPDspcCInZPSVY0s4MXXEeXS9vBdh-JdTANrXYghFobQaBADS4qAmsh9YvkaIIdZfL6H8WNxwtsz6aTx_gX9u9buP1I2iKbVCX5iQfOr8PB6/s400/P7163070.JPG" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0t8HjOie_OqpZGZhhh42CfQidAL-C3QaXSMxLNSlCo1gAUoaO-zh0h-r81SHUFJV0W-gmuaYi86czUv9eIKU994g8IY188a1MnDxoelopBC-rN1USnqKpIyxV_taO31m56J4diEGNHa3C/s1600/P7163074.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0t8HjOie_OqpZGZhhh42CfQidAL-C3QaXSMxLNSlCo1gAUoaO-zh0h-r81SHUFJV0W-gmuaYi86czUv9eIKU994g8IY188a1MnDxoelopBC-rN1USnqKpIyxV_taO31m56J4diEGNHa3C/s400/P7163074.JPG" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-71463267343790662312015-07-21T00:22:00.001-07:002015-09-06T02:41:02.561-07:007 vecí, ktoré som sa naučila v Oxforde<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjL38i1FXRyZxcthGIMSnWAnWukIuPPuxAdg8mWeSNEcWNBOwemY0XUmzrL6mAQw28S4E4ksZKdkrxbFWmYXYhUJwP4NjTH5TCB-oSY9nMY4iBoVm-zxrFjim2m_5J7EQrkzLlSxiBNs7rz/s1600/P7163033.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjL38i1FXRyZxcthGIMSnWAnWukIuPPuxAdg8mWeSNEcWNBOwemY0XUmzrL6mAQw28S4E4ksZKdkrxbFWmYXYhUJwP4NjTH5TCB-oSY9nMY4iBoVm-zxrFjim2m_5J7EQrkzLlSxiBNs7rz/s400/P7163033.JPG" width="300" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b> </b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><br /></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b> 1. Byť pánom vlastného času</b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="text-indent: 17.85pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="text-indent: 17.85pt;">Životné tempo na Oxforde je zdrvujúce. Každý má minimálne tri
mimoškolské aktivity, trávi aspoň pol dňa v knižnici a stíha ísť na
všetky študentské párty. Teda, tak sa to aspoň zdá z rozhovorov na
formálnej večeri. Priemer tu neexistuje: študenti buď tvrdia, že nič nestíhajú
a nevedia, alebo si medzi sebou porovnávajú, koľko hodín kto strávi
v knižnici a koľko nocí tento trimester už prebdel nad esejami. Vždy
sa toho dá naučiť viac, napísať lepšie, stihnúť ešte jedno pivo, získať na
skúške o percento viac, vyhrať voľby do college študentskej rady, zapojiť
sa do výskumného projektu, cez leto učiť mníchov v Tibete po anglicky.
Študovať nestačí: a ak áno, tak len v prípade, že rovno získate
fakultnú cenu za najlepšie výsledky a štipendium na Harvard.</span></div>
<div class="MsoNormalCxSpMiddle" style="text-align: justify; text-indent: 17.85pt;">
<span lang="SK">Oxford ma naučil, že čas sa skoro vždy prispôsobí tomu, koľko si toho
naložím. Povedať áno a za pochodu prísť na to, ako to všetko zvládnuť, nie
je až taká zlá stratégia; a keď to človek naozaj nestíha, ešte vždy môže
nespať. Vďaka mojim šialeným spolužiakom som nadobudla pocit, že v živote
sa dá zvládnuť akákoľvek mimoškolská aktivita. </span></div>
<div class="MsoNormalCxSpMiddle" style="text-align: justify; text-indent: 17.85pt;">
<span lang="SK">Vďaka Oxfordu však viem aj to, že slepé naháňanie sa za očividnými
cieľmi – robiť niečo len preto, že to vyzerá prestížne, alebo dobre na
životopise, vsugerováva vám to okolie, alebo to robia všetci ostatní – je
rovnako hlúpe ako sedieť doma a čakať na náhodu. Prvý ročník na
bakalárskom stupni som sa viac menej celý preučila (hnalo ma siné presvedčenie,
že ma vyhodia). Našla som si síce aj skvelých priateľov a zorientovala sa
v anglickom Tescu, no po skúškach som mala pocit, akoby mi niekto vybielil
mozog. Snažila som si spomenúť, čo som robievala predtým, než som sa musela
celé dni učiť – o čom bol vlastne predtým môj život? Bolo to bizarné,
a napriek tomu mi trvalo niekoľko rokov naozaj pochopiť význam slova
priorita. A nájsť tú hranicu, kde úspech v jednej oblasti nie je
kúpený priveľkou obetou v niečom inom, bude na dlho. Práve toto –
schopnosť manažovať svoj čas, ako tomu hovoria Angličania – je to najdôležitejšie,
čo som sa na Oxforde naučila. Nejde pri tom len o to, ako stihnúť všetko,
čo má človek na zozname a nevyzerať pri tom priveľmi zadychčane; ide
o to, čo na tom zozname vlastne je. </span></div>
<div class="MsoNormalCxSpMiddle" style="text-align: justify; text-indent: 17.85pt;">
<span lang="SK">Koniec spirituálneho hlásenia.</span></div>
<div class="MsoNormalCxSpMiddle" style="text-align: justify; text-indent: 17.85pt;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvA0HChss3gI7Nc6d5odfrnGuGbuJC-04aYfuXUHQNiLb3u1PgzQnpcreQcf-HzIlK2csO5wh8SE7AUwfPJAdGrhrzfbuMwXrVqEljRjB13yyD5_7HI6Qf_jVt-epd3hZy42MIIXgIpzfp/s1600/P7163041.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center; text-indent: 0px;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvA0HChss3gI7Nc6d5odfrnGuGbuJC-04aYfuXUHQNiLb3u1PgzQnpcreQcf-HzIlK2csO5wh8SE7AUwfPJAdGrhrzfbuMwXrVqEljRjB13yyD5_7HI6Qf_jVt-epd3hZy42MIIXgIpzfp/s400/P7163041.JPG" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormalCxSpMiddle" style="text-align: justify; text-indent: 17.85pt;">
<span lang="SK"></span></div>
<div class="MsoNormalCxSpMiddle" style="text-align: justify; text-indent: 17.85pt;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormalCxSpMiddle" style="text-align: justify; text-indent: 17.85pt;">
<span style="text-indent: 17.85pt;"><b>2. Ľudia z cudzích krajín nie sú veľmi zaujímaví</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Väčšinou sú totiž
presne takí istí, ako tí doma. Môžu mať čudný prízvuk, veľkú zásobu zvláštnych
príbehov z rodnej krajiny a ako dezert jesť osolené ovocie, no
v ostatných rozmeroch sme vlastne rovnakí.
Áno, Číňania majú svoju rodinu vo väčšej úcte, Indovia chápu dohodnuté
manželstvo ako alternatívnu formu zoznamky, a Taliani ohrňujú nos nad
Starbucks, no toto všetko je len pozadím k pochopeniu odlišných kultúr,
nie odlišných ľudí. Keď sa <i>Where are you
from</i> zmenila z úvodnej zoznamovacej vety na niečo, čo sa človek ledabolo
dozvie na konci konverzácie, vydýchla som si vlastne aj ja: je príjemné byť
posudzovaný ako človek a nie ako národnosť.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi70TpiUSJcu8KXhPbZ7j2zRF5P4n_2DsbuIxywmXCb0j7g7n5iUb0Mr7ho45aENB2q_2D3u5fd8evqTwRXqEB5LX3jEAp6qmMiM7Cc4Yu3a9TAtAd52JMTIhwhavpWET_jxClFr-2_lA_m/s1600/P7163031.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi70TpiUSJcu8KXhPbZ7j2zRF5P4n_2DsbuIxywmXCb0j7g7n5iUb0Mr7ho45aENB2q_2D3u5fd8evqTwRXqEB5LX3jEAp6qmMiM7Cc4Yu3a9TAtAd52JMTIhwhavpWET_jxClFr-2_lA_m/s400/P7163031.JPG" width="300" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"> <b>3. Akademická kariéra
môže byť rešpektovaným povolaním a spôsobom, ako uživiť rodinu</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Všetci moji
profesori publikovali a publikujú v top odborných časopisoch. Veľká časť
z nich sa tiež angažuje mimo univerzity: vyjadrujú sa do novín, ich názory
počúva vláda, alebo spolupracujú s neziskovými organizáciami vo svojom
odbore. Majú výskumnú rolu v centrálnych bankách, rozpočtových radách
a organizáciách ako OECD či MMF. V bankovníctve či poradenstve by
síce zarobili viac, ale oxfordskí akademici pobehujú v starých svetroch
preto, že sú excentrickí, nie preto, že ich výplata hraničí s minimálnou
mzdou. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiybC-gtWmGAAje-cQs_ElNDQRxbOP8FmHvehEDdjbpkbz-Yo-VpqYs-rlt6QJ7pTwo5d49W9Z5EcRKPu-AmS_yCsdzgwHoCOUVYRm4xcMEdrVD2ZM0Z3zMEKZpqtrbEYtTkHCGNvtBP8nh/s1600/P7163029.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiybC-gtWmGAAje-cQs_ElNDQRxbOP8FmHvehEDdjbpkbz-Yo-VpqYs-rlt6QJ7pTwo5d49W9Z5EcRKPu-AmS_yCsdzgwHoCOUVYRm4xcMEdrVD2ZM0Z3zMEKZpqtrbEYtTkHCGNvtBP8nh/s400/P7163029.JPG" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"> <b>4. Príležitosť nepozná
hranice</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Znie to síce ako
okopírované z motivačnej literatúry, no je to pravda. Predtým, než som
prišla do Británie, som ani len neuvažovala nad tým, že pozície
v inštitúciách, ktoré hýbu svetom (nech už je to akýmkoľvek spôsobom),
môžu patriť aj nám. No za niekoľko mesiacov som pochopila, že drvivej väčšine
ľudí „tam vonku“ je úplne jedno, skadiaľ som prišla. Na cudzincov sú viac ako
zvyknutí, veľa ľudí na top pozíciách <i>sú</i>
cudzinci, a jediné, čo ich zaujíma, sú moje schopnosti a vzdelanie.
Sem tam niekto môže vyjadriť počudovanie, že som z takej malej
a mladej a východnej krajiny, no väčšinou sa konverzácia zase rýchlo
zvrtne k počasiu. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6sWwGLKiiuB4B7J7dtPM3Sw_YyPnAUhw7E3W_5eymtnmAPdz0tI7Qf9RNanVfW-Nm1c3KbHSx-55YFPAjBAiuGN5CSoZPOjuYDvomTuPPcsLoLVGMMVDO8ro_VFEEljNUFiIuC5_mPbl-/s1600/P7163028.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6sWwGLKiiuB4B7J7dtPM3Sw_YyPnAUhw7E3W_5eymtnmAPdz0tI7Qf9RNanVfW-Nm1c3KbHSx-55YFPAjBAiuGN5CSoZPOjuYDvomTuPPcsLoLVGMMVDO8ro_VFEEljNUFiIuC5_mPbl-/s400/P7163028.JPG" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"> <b>5. Doma je doma</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Po odchode na
univerzitu som mala ku Slovensku zvláštny, zmätený vzťah. Neporovnávať je
nemožné. Je veľa vecí, v ktorých je Anglicko (a Oxford zvlášť)
nepopierateľne lepšie ako rodná hruda. No potom je tu aj všetko to, čo sa mi
v Anglicku zdá cudzie: odysea, ktorú treba podstúpť pri kúpe dobrého
pečiva; maličké miestnosti a steny ako z papiera; záhadné <i>nice</i>, ktoré Angličania používajú takmer
na všetko a ja si potom môžem len domýšľať, či je moja diplomovka vhodná
na publikovanie alebo na podloženie kývajúceho sa stola. Chápem tých, ktorí po
polroku zutekali domov a zaťali sa nikdy sa nevrátiť; chápem aj tých,
ktorí zo Slovenska utiekli sem a nevidia dôvod, prečo sa trápiť niekde
v Snine. Doma je doma, no nie
z dôvodu nejakej slovenskej nadradenosti alebo výnimočnosti: žije tu moja
rodina, a to je pre mňa viac než dosť. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhO7ts10losu9jFw_dvZhga9A-SxSsZTelmqK0J1Qhyk2jJcCoX8mV1dUdyO92mLU1Kz1JPYpspu-CFRG2iIKeFoSyZZac_FWquIuYoLBrDgkgyak3H8GRRKdqbNiKy4OJWT3YAgI00Y41N/s1600/P7163048.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhO7ts10losu9jFw_dvZhga9A-SxSsZTelmqK0J1Qhyk2jJcCoX8mV1dUdyO92mLU1Kz1JPYpspu-CFRG2iIKeFoSyZZac_FWquIuYoLBrDgkgyak3H8GRRKdqbNiKy4OJWT3YAgI00Y41N/s400/P7163048.JPG" width="300" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"> <b>6. Piť víno</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Nalievajú ho
k takmer každej formálnej večeri. Takže tak.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfar8hMfV9bY4pwyUJpfRfq_K6Dw05_1qqB_UIjrh9yKihJY8sf_zoYb-5-x0F0K0vOilGIzuBaQU4JweRFAJZHKIg0fc-96berX9mAZT2U1Oe9UG2HDt0-c9c_DPm3ECj6Qn_6R_ybJNm/s1600/P7163034.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfar8hMfV9bY4pwyUJpfRfq_K6Dw05_1qqB_UIjrh9yKihJY8sf_zoYb-5-x0F0K0vOilGIzuBaQU4JweRFAJZHKIg0fc-96berX9mAZT2U1Oe9UG2HDt0-c9c_DPm3ECj6Qn_6R_ybJNm/s400/P7163034.JPG" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"> <b>7. Dress code je
kamarát</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="text-indent: 18pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="text-indent: 18pt;">Prvé pozvanie na formálnu večeru bol des: bola to moja imatrikulačná
večera na Cambridge, dostala som skutočnú fyzickú papierovú pozvánku napísanú
kurzívou, so zvláštnou anglickou frázou „requests the pleasure of the company
of", čiže „vyžaduje si Vašu príjemnú spoločnosť". A ako keby to nestačilo, v rohu bolo
ledabolo prehodené, že dress code je black tie.</span></div>
<div class="MsoNormalCxSpMiddle" style="text-align: justify; text-indent: 18.0pt;">
<span lang="SK">V živote ženy je niekoľko momentov, kedy si zo všetkých síl želá
byť mužom, a pre mňa bol tento jedným z nich. Keby som bola Mário, jednoducho
by som si obliekla smoking, presne podľa predpisu, v Marks&Spencer by
som si kúpila jeden z tých predviazaných čiernych motýlikov, a hybaj
späť k indiferenčným krivkám. Namiesto toho som strávila sobotu
v kabínke na skúšanie, v horúčkovitom zápase so zipsami šiat
a vlastnými obavami, či si vôbec vyberám správne. Potom som ešte musela
zvládnuť topánky a kabelku a hlavu. Snažila som sa utešiť faktom, že
ona päťchodová večera bude celá na účet collegu, no nepomáhalo to. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormalCxSpMiddle" style="text-align: justify; text-indent: 18.0pt;">
<span lang="SK">Keď v rohu pozvánky vidím dress code dnes, zaleje ma vlna úľavy:
viem presne, čo si mám obliecť, aby som zapadla do davu. Pokiaľ vie človek
čítať a googliť, riziko medzinárodnej blamáže je minimálne: stačí si
prečítať zadanie. Tie malé čierne, ktoré som si vtedy kúpila, nosím na večere
dodnes, a budem to tak robiť dovtedy, kým sa nájd college ochotný
živiť ma. </span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-7039912170575298302015-07-05T05:29:00.000-07:002015-07-05T05:30:41.069-07:00Na víne s prezidentom<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Slovenskej
republiky. Pije biele.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Uprostred tých
nervov zo skúškového mi návšteva oficiálneho toho najdôležitejšieho človeka na
rodnej hrude pripadala ako zjavenie. Do Británie prišiel na dva dni,
a okrem čaju s princom Charlesom, návšteve na vojenskom cintoríne
a prezentácií slovenských startupov si našiel čas na recepciu na
veľvyslanectve. Napriek dvom skúškam v nasledujúci deň mi tak neostávalo
nič iné, len pol dňa maturovať nad vhodným oblečením a podvečer sadnúť na
autobus do Londýna; ona bielo-zlatá pozvánka so slovenským znakom bola príliš
lákavá.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Ambasáda bola plná.
Strohá betónová sála, ktorú niekto akoby pričaroval z uhrovského kulturáku, sa ozývala nespočetným „prepáčte“ a „thank you“, keď sa
hostia snažili nájsť svojich známych a stôl s vínom. Prezident meškal
a netrpezlivosť vo vzduchu hustla; určite to bola Charlesova vina.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Slova sa teda ujali
čestní hostia z Esetu a Leafu a Štefan Klein, ktorý si so sebou
priniesol aj svoje lietajúce auto. Bolo to trochu bizarné, snažiť sa
v šume okolitých rozhovorov zachytiť rozprávania jedných
z najúspešnejších Slovákov. Postoj hostí v sále bol však jasný: oni
prišli na prezidenta. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Keď sa objavil, dav
stíchol (teda až na pár nemiestnych výsknutí ako z rockového koncertu)
a rozostúpil sa, a chudák prezident musel hladko prejsť z auta
rovno k prejavu v angličtine. I keď je téma zápasu slovenských
politikov s cudzími jazykmi nevyčerpateľná, zdá sa mi nefér hodnotiť
niekoho len na základe toho, či si pamätá rozdiel medzi <i>lend</i> a <i>borrow</i>. To,
na čom by malo záležať, je obsah – a Kiskov prejav mal (nielen)
z tejto stránky naozaj zmysel. Nepovedal v ňom samozrejme nič
prevratné, no ja si vždy rada vypočujem, keď popredný štátny činiteľ podporuje
vzdelanie, ambície a odvahu; a keď vytyčuje pre Slovensko rovnaké
ciele ako pre ostatné rozvinuté krajiny sveta a neschováva sa za ducha
železnej opony. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Keď som sa vrátila
z ukážky lietajúceho auta zaparkovaného na dvore ambasády, prezidenta som
našla v kúte neďaleko pódia, akoby sa stadiaľ od svojho príchodu ani
nepohol. Bol obkolesený davom ľudí, z ktorého sa vykľula rada na fotku
a podanie ruky; na tvári mal non-stop úsmev a darilo sa mu budiť
úprimný dojem, že stretnutie s nami je preňho rovnako významné ako to
s ním pre nás. Keď sa k nemu dostala moja oxfordská skupina, pozvali
sme ho na každoročnú Zamatovú večeru, a on nás veľmi slušne odmietol.
Skupinová fotografia, dôsledné potrasenie rukou, a už sa na naše miesto
tlačil ktosi ďalší.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Zvyšok večera som
tak mohla stráviť nad filozofickými úvahami o tom, čo to vlastne znamená <i>stretnúť</i> niekoho. V čom presne
spočíva význam takýchto recepcií? A vďaka čomu som sa sem dostala ja?
Bolo očividné, že je táto recepcia je dôležitá udalosť – nikto z nás nečakal
viac ako poloanonymné podanie ruky, a napriek tomu som dve hodiny
presedela v autobuse a nervózne
rozoberala, čo je to lounge suit – no teraz, keď som tu stála, sa konkrétny dôvod
kamsi vyparil. Sála bola plná ľudí, ktorí sa tvárili že presne vedia, prečo
prišli; obďaleč sedel veterán z druhej svetovej vojny so všetkými svojimi
vyznamenaniami. Moja rola v tomto všetkom sa mi zdala nejasná, ak som
vôbec nejakú mala; a tak som sa držala pri známych v Oxfordu a Cambridge
a sústredila sa na držanie vínového pohára len za stopku, kým v opačnom kúte Kiska ďalej neúnavne potriasal pravicami.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Celkom mi to šlo. </span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-47059464342631696552015-06-30T14:23:00.000-07:002015-06-30T14:25:21.068-07:00Epilóg, časť prvá<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjtjFAvz9U9ZAiDuvAbSKKRDorjr2xRbn0xiioFQaDodhioX1rxZOrmtAbw96W3rsb-ziBYEo9fw6VNVDav4_3ZI8YMXuOi5rkIe5eQbNviPyqOkrVCJ1MKlRq0Bze9fV3A0cIrfI0hXW_S/s1600/4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjtjFAvz9U9ZAiDuvAbSKKRDorjr2xRbn0xiioFQaDodhioX1rxZOrmtAbw96W3rsb-ziBYEo9fw6VNVDav4_3ZI8YMXuOi5rkIe5eQbNviPyqOkrVCJ1MKlRq0Bze9fV3A0cIrfI0hXW_S/s400/4.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
Po týždni
ničnerobenia a sladkého ignorovania všetkých todo listov prišiel čas
napísať tento blog – inak by sa mi mohlo stať, že mi z pamäte vybledne ten
nádherný pocit po skončení skúšok, a to by som naozaj nechcela. Navyše,
dnes vyprší platnosť môjmu študentskému preukazu, a tak je v tom
celom aj akási symbolika.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Skúšky sa skončili
minulý utorok a odvtedy mám pocit, akoby sa môj život začal odznova. Bola
som na plese v Magdalen college, popíjala víno na koncoročnej párty pre
ekonómov, rozprávala sa so spolužiakmi, ktorých som nevidela od konca minulého
trimestra, dívala sa na západy slnka a rybky v Temži a túlavé
mačky bez pocitu, že sa dopúšťam niečoho neprístojného už len tým, že nie som
v knižnici. Prečítala som neodbornú literatúru, išla na prechádzku zo
psom, civela len tak do stropu. Život je krásny.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Ako inak, samotné
skúšky také krásne neboli. Očakávaná nostalgia sa nekonala: nevedela som sa
dočkať, kedy ich už budem mať z krku. No tiež mi dali najavo, že po
štyroch rokoch ešte ani zďaleka nie som taký profesionál, ako som si myslela. Nezvládla
som organizačnú stránku veci a jedna esej sa mi nepodarila napísať až
dokonca. V istom zmysle ma teda tieto posledné skúšky naučili do života
asi to najpraktickejšie: nezáleží na tom, čo človek vie, ak to nedokáže použiť.
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Už len dúfam, že sa
z tejto lekcie nejako spamätá moja známka z makra pre pokročilých. Výsledky
by mali byť zajtra alebo vo štvrtok. Veľmi by sa mi hodilo, keby niekto z vás
mohol z toho byť nervózny za mňa: ja som včera nastúpila na stáž a aj
moje dedinský zmysel pre profesionálne vystupovanie mi našepkáva, že
kontrolovať každých desať minút pod stolom na mobile email sa veľmi nehodí. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhLsERaSThdl4swLhRxUWnpKaEvNfDGryxwxovt2Ch21PKfZX9g0coB4FkZYvqAxaFBqiF2BjslTT0t86xNwLjufUyZA35OulkCQpq-DQYF649LDP-IQ41CmNJqcxnmOupKi-jWXtAJBKMs/s1600/WP_20150627_012.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="179" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhLsERaSThdl4swLhRxUWnpKaEvNfDGryxwxovt2Ch21PKfZX9g0coB4FkZYvqAxaFBqiF2BjslTT0t86xNwLjufUyZA35OulkCQpq-DQYF649LDP-IQ41CmNJqcxnmOupKi-jWXtAJBKMs/s320/WP_20150627_012.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="font-size: 12.8000001907349px;">Ples v Magdalen College<br />
<div>
<br /></div>
</td></tr>
</tbody></table>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKYwPqPOkAOClA6zJDciuxdF9yx9f5M0YQgj1giiUWsnzWch6S_jm-lP_3hiYxZ66_KB0hS0a3wgcQ_cfzMHy5dUJjT9-lDIvWrynobtSvK2BpydhchftJGhfZDnkzGzrfU6jhyphenhyphenqxVoeHX/s1600/WP_20150627_008.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="179" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKYwPqPOkAOClA6zJDciuxdF9yx9f5M0YQgj1giiUWsnzWch6S_jm-lP_3hiYxZ66_KB0hS0a3wgcQ_cfzMHy5dUJjT9-lDIvWrynobtSvK2BpydhchftJGhfZDnkzGzrfU6jhyphenhyphenqxVoeHX/s320/WP_20150627_008.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1mjdjq_692WLlm9xtp_7RbeEwEagT-JjiCuR342PxTpvckHEJQ1Lxb1cZy2hwRola-jBuP5LhL5KZcfG66fvLmP6SIqXemGjvBMhbfSaf-Z1-YD4l4RHcgM3n3rP7liIm-Q7SIKCUxTJ3/s1600/WP_20150627_005.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="179" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1mjdjq_692WLlm9xtp_7RbeEwEagT-JjiCuR342PxTpvckHEJQ1Lxb1cZy2hwRola-jBuP5LhL5KZcfG66fvLmP6SIqXemGjvBMhbfSaf-Z1-YD4l4RHcgM3n3rP7liIm-Q7SIKCUxTJ3/s320/WP_20150627_005.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjq1_DulouygsKRc_ywzJgean_HheyngCR-hxl0HeJm-zk4JzTfGsbXp5bl10GLbLjjdTfiNoOzl66oqzSonHqXV-5BLiUNq0JacuFhtAdb5HVthuL5PFm2VTD2zqFbjI8tJvjn_h2yAlZh/s1600/1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjq1_DulouygsKRc_ywzJgean_HheyngCR-hxl0HeJm-zk4JzTfGsbXp5bl10GLbLjjdTfiNoOzl66oqzSonHqXV-5BLiUNq0JacuFhtAdb5HVthuL5PFm2VTD2zqFbjI8tJvjn_h2yAlZh/s400/1.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhkbWkdhcgncqAnHW4u3VAk6frzxorGMbIlsSOExaGTRTv-dSrsjJiLpJ8VCKZZ71bhotM-lYqNGcIf92kdTBwMZj9Bj1vIqEmKcOGKNMUF5OpOT_ydHtfUWV9JJqr2p7bkRa42HPpGheEH/s1600/2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhkbWkdhcgncqAnHW4u3VAk6frzxorGMbIlsSOExaGTRTv-dSrsjJiLpJ8VCKZZ71bhotM-lYqNGcIf92kdTBwMZj9Bj1vIqEmKcOGKNMUF5OpOT_ydHtfUWV9JJqr2p7bkRa42HPpGheEH/s400/2.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihE9jYcRcwBSb-qnKcVmGFUPnngD47CMtFw8xJcw1FA393ahdkBwQ1ypIXQ__xyl3poLKBcNjkYXsoPbhvm1wMM9DdHReXPeqGPhlr2R4WyJGIwkQOdkrwYeOKVxglZuUSYv-xS8JMhACU/s1600/3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihE9jYcRcwBSb-qnKcVmGFUPnngD47CMtFw8xJcw1FA393ahdkBwQ1ypIXQ__xyl3poLKBcNjkYXsoPbhvm1wMM9DdHReXPeqGPhlr2R4WyJGIwkQOdkrwYeOKVxglZuUSYv-xS8JMhACU/s400/3.jpg" width="266" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjtjFAvz9U9ZAiDuvAbSKKRDorjr2xRbn0xiioFQaDodhioX1rxZOrmtAbw96W3rsb-ziBYEo9fw6VNVDav4_3ZI8YMXuOi5rkIe5eQbNviPyqOkrVCJ1MKlRq0Bze9fV3A0cIrfI0hXW_S/s1600/4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjtjFAvz9U9ZAiDuvAbSKKRDorjr2xRbn0xiioFQaDodhioX1rxZOrmtAbw96W3rsb-ziBYEo9fw6VNVDav4_3ZI8YMXuOi5rkIe5eQbNviPyqOkrVCJ1MKlRq0Bze9fV3A0cIrfI0hXW_S/s400/4.jpg" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-39253049528049693462015-06-12T12:16:00.000-07:002015-06-12T13:31:20.638-07:00Going down<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Zabudla som ísť na
formálnu večeru. Dozvedela som sa o nej až keď spolužiak presne o siedmej
v panike vybehol z knižnice a mne pred očami preletel jeho tmavý
oblek. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Vlastne ma to až
tak neprekvapuje. Na rozdiel od toho minulého, tento rok som prežila viac-menej
mimo college. Už nebývam na intráku, väčšina mojich minulorčných college
kamarátov dokončila svoje jednoročné magisterské kurzy a odišla, a aj
tí, ktorí tu so mnou zostali, sa po polroku univerzitnej a college
politiky rozhodli viacej času tráviť niekde inde. Koniec koncov, v prípade
môjho college to vôbec nie je zložité: rozlohou sa s tými známejšími
collegmi ani nemôžeme porovnávať, po roku si študenti musia hľadať
súkromné ubytovanie, nemáme lacné obedy a donedávna sme vôbec nemali večere.
</span><br />
<a name='more'></a><span lang="SK">O osemveslicu sa delíme s Wolfsonom, do knižnice sa nás zmestí
presne štrnásť, učitelia v jedálni nemajú vlastný stôl. Na rozdiel od
štyristolibrového „iPad“ grantu v St. Johns nám college nedáva ani
typických päťdesiat libier ako príspevok na knihy. O budovu sa delíme s
anglikánskym seminárom; pravdepodobnosť, že náhodne vybraný oxfordský študent
bude vedieť, kde sa college nachádza, je asi päťdesiatpercentná. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Navyše, od polovice
apríla som prijatá na doktorandské štúdium na Corpus Christi - ďalší oxfordský
college, no tentoraz s päťstoročnou históriou, vlastnými budovami, dvoma
krásnymi záhradami a ešte krajším štipendiom pre PhD v ekonómii. Polovičkou
mysle som teda tam, a druhá sa posledných niekoľko mesiacov zaoberala
výlučne prípravou na skúšky a odovzdávaním diplomovky. St Cross a jeho
večerné súťažné kvízy v bare, hodiny jogy a pravidelný rytmus
útulných formálnych večerí sa pozvoľna presunul do paralelného sveta, v ktorom si nemusím pamätať päťdesiat akademických článkov na ekonomickú históriu. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Napriek tomu
ma to s tu večerou mrzí. Nie ani tak preto, že bola zadarmo, ale preto, že
šlo o „going down dinner“, čiže rozlúčkovú formálnu večeru pre tých, ktorí
tento rok končia. Ananya síce tvrdí, že pre študentov druhého a vyššieho stupňa
sa z college stáva iba hotel – dajú vám jesť a ubytujú vás – no ja si
uvedomujem, že St Cross mi bude chýbať: neformálna atmosféra na obede, tichá
záhrada, krásne popínavé ruže na stenách kaplnky, vrátnik, ktorý si pamätá moje
meno, priateľskí študenti z celého sveta a knižnica, z ktorej by
som si okamžite urobila obývačku. College sú exkluzívne inštitúcie: keď raz
odídem, dnu sa dostanem len na niekoho pozvanie. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Cez stenu knižnice
počujem, ako hlasy v spoločenskej miestnosti utíchli; študenti sa
presunuli do siene na večeru. Ja sa vraciam k poznámkam z monetárnej politiky
(prvá skúška, už v pondelok). Koniec je naozaj blízko: dýcha mi do tváre a ja
mu hľadím rovno do očí. Ťažko povedať, či je to dobré alebo zlé. </span><br />
<span lang="SK"><br /></span>
<span lang="SK"><i>(V typickom duchu britského londýnocentrizmu (a vzhľadom na oxfordskú aristokratickú minulosť) "going down", ísť dolu, znamená návrat do Londýna po štúdiu v Oxforde alebo Cambridge. Podobne "going up" označuje odchod na univerzitu po prázdninách. Ešte vás môžu poslať dole ("send down"), čo znamená, že ste narobili neplechu a univerzita vás dočasne alebo natrvalo vylúčila.)</i></span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-55109105581107984302015-05-25T15:18:00.001-07:002015-05-25T15:18:40.679-07:00Stále nažive<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxR7RBvoxii1ghID8kKdHR7Ra3QCdxdlMFVFIDyjqw3voyPZTT6fUco8Tktl7StGNGE-NahzdW4jAXevo0kQpZsgSluuSYWRlzWDdvDfvnxmZmT9d7n8QLQqh1eQSlCS0ZgeNCoyTciA7M/s1600/P5161397.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxR7RBvoxii1ghID8kKdHR7Ra3QCdxdlMFVFIDyjqw3voyPZTT6fUco8Tktl7StGNGE-NahzdW4jAXevo0kQpZsgSluuSYWRlzWDdvDfvnxmZmT9d7n8QLQqh1eQSlCS0ZgeNCoyTciA7M/s400/P5161397.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Nepíšem, lebo sa
učím. Do prvej skúšky zostávajú tri týždne mínus jeden deň. Ešte som sa celkom
nerozhodla, či som v panike, alebo sa bojím: zatiaľ sa to tak celkom príjemne
strieda.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Tento rok mám
skúšky z piatich predmetov. Diplomovka je už odovzdaná; je ťažko povedať,
ako dávno, keď všetky dni sú úplne rovnaké. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Posledné tri týždne
do posledných (dúfajme) skúšok môjho voľným okom viditeľného života. Žiadne
opravné termíny, samozrejme: sme predsa v Oxforde. Len dokopy desať hodín
písania esejí a počítania príkladov, a hotovo. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Tak ako aj minulý
rok, ani teraz to neznie tak veľa; sama sebe sa niekedy čudujem, prečo nad tým
toľko vystrájam. Na rozdiel od minulého roku som ale s učivom niekde úplne
inde: kým minulý rok som rátala a písala a učila sa priebežne každý
týždeň, tento rok som drvivú väčšinu času strávila nad diplomovkou, a tak
Trinity trimester nie je veľmi o opakovaní, ale o oboznamovaní sa s
materiálom. Mám z toho čudný pocit; so spolužiakmi sa navzájom nervózne uisťujeme,
že sme na tom všetci rovnako. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Všetkých päť
predmetov je povinne voliteľných, na oxbridgské pomery nevídaná sloboda. Najprv
som sa tešila – všetko sú to veľmi zaujímavé veci – ale teraz mi je jasné, že
ma miestami nudia a frustrujú ako hocijaká časť z povinnej
mikroekonómie spred roka. Nie je to ich chyba: po dvoch mesiacoch
v knižnici by mi na nervy išiel aj Pán prsteňov. A tak sa dobrovoľne
každý deň zatváram do sivej fakultnej knižnice a pomaly sa brodím ekonomickou
históriou, makrom, ekonómiou rozvojových krajín, ekonómiou práce, a znova od
začiatku. Už len tri týždne.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Už len tri týždne. Nad
hlavami sa mi vznáša opar melanchólie. Väčšina z mojich spolužiakov
odchádza, väčšinou do práce. Nad kávou v knižnici rozoberáme, aké to bude,
mať za sebou nejaké skutočné výsledky, patriť do veľmi rozdielneho kolektívu,
dostávať plat, mať voľné víkendy;
písať ďalšiu diplomovku, nájsť medzi novými doktorandmi nejakých kamarátov,
učiť bakalárov, chodiť po Oxforde s vedomím, že takmer všetci títo ľudia
sú preč. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Už len tri týždne. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Musím sa ísť učiť. </span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-9300367625608032562015-05-14T16:17:00.000-07:002015-05-15T00:04:45.836-07:00Povolebný<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Ja viem, voľby boli
v Británii minulý týždeň. V rámci prípravy na skúšky však musela
ekonomická súčasnosť dať prednosť ekonomickej histórii, a tak píšem až
teraz.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Súboj medzi dvoma
Oxfordčanmi vyhral Oxfordčan. Nejakú dobu som sa pokúšala vytvoriť si názor –
pochopiť postoje a argumenty konzervatívcov a labouristov, zistiť,
ktorá strana priťahuje aké typy ľudí – no čoskoro mi bolo jasné, že to vôbec
nebude také ľahké. Fakty a predvolebné plány sú totiž len špičkou ľadovca:
skutočný politický súboj prebieha podobne ako na Slovensku na úplne inej rovine.
Ide tu o to, z akej ste rodiny a za koho sa považujete a kým
chcete byť; ako kto reční a kto klame. Penta a imigranti, vianočné
príspevky a regulácia nájomného – všetko na hony vzdialené od
ekonomicko-akademických debát. Ekonóm vo mne nesúhlasí s konzervatívnymi úspornými
opatreniami, ktoré boli na ekonomiku uvalené v tej najnesprávnejší čas; no
to slovenské vo mne sa ešte vždy inštinktívne strasie, keď počuje slovo ľavica –
iracionálny mentálny blok, ktorý nie a nie sa pohnúť. Zdá sa pritom, že
Angličanom o to vôbec nejde: podľa mojich pozorovaní labouristov volia
najmä preto, že majú pocit, že konzervatívci, ich bývalí zemepáni, na nich arogantne
hľadia zvrchu a odmietajú sa vzdať tvídových sák po prastarom otcovi. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Politické
preferencie a motivácie Britov teda ešte zatiaľ celkom nechápem, no voľby
boli fascinujúce aj z iných dôvodov.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">V prvom rade,
na moje i ich prekvapenie, v britských parlamentných voľbách môžu
voliť všetci občania Commonwealthu, teda politickej škrupinky bývalého
britského impéria. Po všetkých tých drahých vízach, ktoré si kamarátka z Indie
musí vybaviť vždy, keď chce vstúpiť do Schengenského priestoru, sa jej zrazu
dostalo nečakaného zadosťučinenia: na rozdiel odo mňa do Anglicka síce nemôže
priletieť len na občiansky, a po skončení univerzity má len niekoľko legálnych
mesiacov na nájdenie si práce, no napriek tomu má hlas v jedných z najnepredvídateľnejších
volieb za posledné polstoročie. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Inokedy by som nad
tým mávla rukou ako nad ďalším anglickým čudným zvykom, no v týchto
voľbách šlo aj o môj osud. Jedna z menšinových strán vznikla takmer
výlučne za účelom zbavenia sa východoeurópskych prisťahovalcov (to sme my), a aj
keď mi je jasné, že migrácia má nezanedbateľné dôsledky na hosťovskú krajinu,
nemať možnosť vyjadriť sa k niečomu, čo má potenciálne veľký dopad na môj
život, ma zarazilo. Je mi jasné, že môj hlas sám o sebe by toho veľa
nezmohol, no nemať ani len pomyselný vplyv na výsledky nebol bohvieaký pocit. Najbližšie
slovenské voľby si naozaj vychutnám.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">V neposlednom
rade boli voľby fascinujúce práve preto, že som v Oxforde – alma mater
polovice britských predsedov vlády a ktovie akej väčšiny v hornej a dolnej
snemovni. Je veľmi pravdepodobné, že budúci britský premiér sa nachádza niekde
tu – možno to je ten otvídovaný mladík v Radcliff Camere, možno ten
otravný smrkač z knižnice, alebo ten nóbl cyklista v obleku a talári,
ktorý za ním veje ako za supermanom. Jedno je dosť isté: pokiaľ ma budúci
britskí voliči príjemne neprekvapia, bude z dobrej rodiny, vysoký (ako to
všetci robia?), a nepochybuje o tom, či na Oxford patrí alebo nie. Čo je však
na ňom pre mňa najfascinujúcejšie je ona viditeľná politická ambícia. Doma som takýchto
ľudí stretla len veľmi málo, no tu sú doslova takmer na každom rohu, a všetkým
je jasné, po čosi sem na Oxford prišli.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Volič labouristov
by teraz iste povedal, že vzhľadom na výsledky volieb to dosť pravdepodobne aj
dostanú.</span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-22438949321868618732015-05-04T00:35:00.000-07:002015-05-04T01:12:26.440-07:00Čo povedať ministrovi<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Do Oxfordu prišiel
minulý piatok na neformálnu návštevu slovenský minister školstva Juraj Draxler.
Česko-slovenský študentský spolok s ním zorganizoval obed a diskusiu
na Harris Manchester college. Prišlo nás tam asi tridsať, vrátane niekoľkých
Čechov a študentov zo susednej univerzity Oxford Brooks; jedna
z ďalších tých akcií, ktoré by sa mi na Slovensku neprihodili ani náhodou,
a tu sa na mňa sypú každý trimester.</span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Ako asi každého,
kto niekedy chodil do školy, ma školstvo a jeho problematika naozaj
zaujímajú, a asi ako každý, kto chodil do školy, zo seba len ťažko
striasam pocit, že som na školstvo automatický odborník. Preto som pred ministerskou návštevou dlho
premýšľala, čo by som takému ministrovi chcela povedať. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">V prvom rade
som si uvedomila, že je veľa problémov, ktoré nestoja za zmienku: vie
o nich každý, aj o riešeniach, a napriek tomu je každému jasné,
že sa nič k lepšiemu len tak skoro nezmení. Načo rozoberať vysokoškolskú
apatiu, nemotivovaných učiteľov a nedostatočné financie? Všetci by sme len
súhlasne pokývali hlavami a šlo by sa ďalej.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Taktiež nemá zmysel
rozoberať výhody a nevýhody britského školstva: tento minister má totiž
niekoľko rokov britského štúdia za sebou, a dobre vie, ako dokážu byť
anglické školy vybavené, ako môžu univerzity dosahovať špičkové výsledky,
a že panie na študijnom sa dokážu usmievať. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Automatickou témou
sa zdali štipendiá, no pri nich vždy váham. Na jednej strane nechápem, prečo sa
štát nechce zúčastniť úspechu toľkých ľudí, ktorí si začínajú budovať kariéry na
univerzitách svetovej úrovne. Pritom nemusí ísť o plnú finančnú podporu
stoviek ľudí na univerzitách, kde len školné často presahuje priemerný
slovenský ročný plat. Šlo by to aj oveľa lacnejšie – symbolický príspevok na
ubytovanie alebo aspoň zrozumiteľné informácie o tom, ako doma platiť
zdravotné poistenie a kedy treba vyplniť daňové priznanie – proste hocičo,
z čoho by sme si mohli aspoň nahovárať, že Slovensku záleží na špičkovom
vzdelaní aspoň spolovice tak, ako na špičkových športovcoch. Na druhej strane
sa však nechcem tváriť, že napríklad taký Oxford nám, študentom, nedáva skvelé vyhliadky
do budúcnosti, a že univerzita sama neponúka štedré, aj keď ťažko
získateľné štipendiá v každom odbore. Lobovať o peniaze by bolo z našej
pozície nefér, keď také deti na základke ani nevedia, čo to slovo znamená. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">To, čo by som nejakému
členovi vlády chcela povedať naozaj, sa mi do diskusnej skupiny, nech už je
návšteva akokoľvek neformálna, jednoducho nehodilo. Chcela by som, aby som si
nemusela vyberať medzi Slovenskom a profesionálnymi možnosťami. Chcela by
som, aby sa veci začali meniť rýchlejšie, a k lepšiemu:
o frustrácii, ktorá plynie z toho, že po celý čas všetci vidia
a vedia o tom, čo nefunguje, je zbytočné hovoriť. No ako sa vlastne
môžem sťažovať na slovenské pomery, keď domov chodím len na prázdniny?
Nestratila som právo kritizovať slovenskú otupenosť, keď som sa pred piatimi
rokmi rozhodla odísť? Ak mi slovenský vývoj tak veľmi prekáža, nemala som
zostať doma a niečo s tým urobiť? </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Jediná otázka,
ktorú som si pre ministra pripravila pre prípad núdze, sa týkala toho smiešneho
dokazovania na sociálnom úrade (na účel štátneho zdravotného poistenia), že
Oxford je legitímna univerzita; mala som pocit, že požadovať niečo viac
jednoducho nemám právo. Nepýtajte sa ma, kde sa vo mne tento dojem zobral.
Niečo slovenské vo mne ešte predsa len muselo zostať: hanba z prílišného
vytŕčania hlavy, alebo niečo podobné. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">S ministrom
sme sa nakoniec bavili o všeličom, dokonca aj o tých témach, ktoré
som ja predtým odpísala – a nebolo to až také márne. Napriek tomu rybiemu
koláču, ktorý podávali na obed, som z debaty nakoniec odchádzala
v akejsi dobrej nálade. Dlho som premýšľala nad tým, čo to spôsobilo:
minister síce hovoril rozumne, no nepovedal nič, čo by mi dovolilo zvažovať
skorší návrat domov.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Až nakoniec mi
došlo, že tá návšteva vôbec nebola o tom, čo my študenti povieme
ministrovi, ale o tom, čo minister povedal nám. Netváril sa, že slovenské
školstvo je v skvelom stave. Počúval naše otázky a sem-tam sa mu
podarilo neodpovedať ako politik. To stretnutie bola skutočná diskusia, nie len
formálne potriasanie rukami. A nakoniec nepovedal, že je našou
vlasteneckou povinnosťou vrátiť sa domov – len toľko, že budeme vítaní. Od
vlády, ktorá sa radšej pozerá na východ ako našim smerom, sa cení aj toľko. </span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-31288512178081588692015-04-26T12:45:00.000-07:002015-04-26T12:45:00.935-07:00Oxfordské kolekcie<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFv5nzwL4xrqOZMqW5CBPKwOT9vfmFMQMGiLWmDyVKqYdDQOQcqZnWZp2tJ0ANierqMZJ_7bMiEsz-yl0e2ClVP5GEM3NxjmDDjZ8HbPMZ1tmsaBAQoDWv_5fCRbByd9b_OTAKpHYa3uoR/s1600/P4092996.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFv5nzwL4xrqOZMqW5CBPKwOT9vfmFMQMGiLWmDyVKqYdDQOQcqZnWZp2tJ0ANierqMZJ_7bMiEsz-yl0e2ClVP5GEM3NxjmDDjZ8HbPMZ1tmsaBAQoDWv_5fCRbByd9b_OTAKpHYa3uoR/s1600/P4092996.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<i><span lang="SK">(napísané vo štvrtok)</span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i><span lang="SK"><br /></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Pokračujúc v
tradícií doslovného prekladu čudných oxfordských výrazov, tu je ďalší:
kolekcie. Z nejakého neznámeho dôvodu sa tu tak rozhodli nazvať skúšky na
nečisto, ktoré študenti prvého stupňa musia písať – ale nie zložiť – na
začiatku každého trimestra. Keďže mnohí z nich budú skúšaní za celé tri
roky len raz, na úplnom konci štúdia, kolekcie sú spôsobom, ako sa uistiť, že
sa aspoň niekto niečo za minulý trimester naučil. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Keďže som na druhom
stupni, pre mňa kolekcie povinné nie sú – koniec koncov, nie všetky predmety
ich vôbec ponúkajú. Píšu sa však v rámci ekonómie rozvojových krajín,
a keďže z toho budem musieť na konci júna zložiť dvojhodinovú skúšku,
pred mesiacom sa mi kolekcie zdali ako dobrý nápad: precvičím si písanie esejí,
dostanem za ne známku ako na ozajstnej skúške, zistím, koľko sa toho ešte musím
naučiť, a prinesie to do môjho života strach, ten najlepší motivačný
nástroj. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Kolekcie som
dopísala pred viac ako hodinou a moje myšlienky mi ešte stále lietajú
hlavou ako zelektrizované. Oproti minuloročným trojhodinovým maratónom boli
dnešné dve eseje za dve hodiny rozhodne menej náročné, no nebolo to žiadne lážo
plážo. Keď má človek na esej hodinu a nie 30-40 minút, očakávania sú
niekde inde: analýza musí to ísť viac do hĺbky aj do šírky a ešte neviem
kam. Argumenty treba poriadne rozvinúť, hodia sa aj nejaké rovnice
a grafy... No to, čo bolo pre mňa najťažšie, bolo prehrabať sa množstvom
odbornej literatúry, ktorú som nárazovo prečítala za minulý týždeň. Nielenže
som si musela spomenúť, čo som to vlastne čítala, a ako by to mohlo
podporiť alebo podkopať moje argumenty, ale nejako som k tomu musela
priradiť autora a rok vydania. Ešte stále som sa nerozhodla, či je horšie
pasovať sa s literatúrou, v ktorej má každý článok iného autora, alebo
situácia, aká panuje v ekonómii migrácie, kde majú väčšinu výskumu pod
palcom istí traja autori, ktorý každý rok vychrlia články na inú tému, a niekedy
medzi sebou zákerne spolupracujú, aby ma zmiatli ešte viac. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">No ako každý rok po
skúške aj teraz s prekvapením zisťujem, že ma to vlastne bavilo. Zadaním
sú väčšinou zaujímavé ekonomické problémy: kombinácia látky, ktorú sme na
prednáškach veľmi neprediskutovali, a tak je na mne predstaviť a zvážiť
argumenty za a proti, vysvetliť, kde majú jednotlivé teórie a štúdie slabiny,
na čo sa treba zamerať a čo je nepodstatné. Zatiaľ som sa plne pripravila
iba na jeden predmet, ale keď budem v júni vychádzať z poslednej skúšky,
tento pocit <i>vedenia</i> bude neodolateľný:
ekonómia sa predo mnou rozprestrie ako krajina, keď sa konečne vydychčíte na
kopec, a bude to krásne. Teraz sa už len stačí na dva mesiace presťahovať
do knižnice. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Ale najprv idem na
obed. Písanie rukou človeka naozaj vyčerpá. </span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-6098546880998322522015-03-18T08:47:00.000-07:002015-03-19T13:43:38.991-07:00Koniec trimestra, začiatok konca<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Bol to znova jeden
z tých trimestrov, keď počítam každý deň a každý týždeň. Začalo sa
odpočítavanie na diplomovku: do konca trimestra som si stanovila termín na
dokončenie všetkých výpočtov, aby som ich stihla prediskutovať so supervízorkou.
Potom mám presne tri týždne na napísanie oných tridsiatich tisíc slov,
a nakoniec posledné štyri na supervízorkine pripomienky, posledné
vylepšenia a opravu všetkých <i>modeling</i>,
ktoré som napísala len s jedným l. </span><br />
<br />
<a name='more'></a><br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Do toho však ešte
stále bežali prednášky. Učitelia jednoducho odmietli vziať na vedomie, že moja
pamäť je plná – nedokážem si na letmé prečítanie zapamätať viac ako päť
akademických článkov – a na hodinách sme ďalej klusali cez desiatky najnovších
štúdií o migrácii, finančných krízach, ekonomickom raste a úniku mozgov. Všetko
to bolo zaujímavé, ale to vlastne moju situáciu len zhoršovalo: pocit, že mi
okolo uší každý deň presviští všetko to, na čo som sa ešte na začiatku
trimestra tešila, no na čo teraz už nemám ani energiu, ani mozgovú kapacitu,
bol úžasne frustrujúci. Bez pravidelných tutoriálov, na ktorých by sme prebrali aspoň základy a hlavné myšlienky, sa oxfordský systém začína rozpadať. V ôsmom týždni som sa namiesto nových vedomostí
tešila len na to, kedy sa prednášky už konečne skončia a ja nebudem musieť
vstrebávať nič nové. Obdobie, keď si všetko konečne prečítam pri príprave na
skúšky, mi momentálne znie ako raj a peklo zároveň.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Domov som letela
hneď v piatok, po dvoch prezentáciách na semináre, poslednej konzultácie
so supervízorkou a zháňaní odporúčaní do prihlášky na učenie na budúci
rok. Až keď som sa usadila do dvojhodinového autobusu na letisko
a dopísala posledné s<i>ee you in
a month</i> sms-ky, som si uvedomila, že som práve vyšla z poslednej
prednášky magisterského štúdia. Nostalgie by sa však vo mne nedorezal. Možno po
skúškach. </span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-12461968717630579212015-03-10T16:12:00.001-07:002015-03-10T16:12:10.008-07:00Kukan<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Ďalšia z výhod
Oxfordu: v sobotu sa snažíte udržať krok na párty s Indmi, v utorok večeriate
s bývalým veľvyslancom pri OSN. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Kukanovu návštevu
na Oxforde zorganizovala Andrea, ktorá tu študuje niečo nepreložiteľné,
a poslanca pozná z Bruselu. Zase raz zaúradoval fakt, že
v cudzine sú si všetci Slováci oveľa bližší ako doma, a tak je zrazu úplne
normálne zorganizovať večeru s Radičovou, ísť do krčmy s Kukanom,
alebo že Jana Kirschner rada zahrá takmer súkromný koncert kdesi v Londýne
za 10 libier. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Na začiatku
Kukanovej prednášky som si nebola celkom istá, čo očakávať. Je jedno
z tých mien, ktoré poznáte takmer podvedome, ale až keď som sedela
v starej jedálni v Harris Manchester college a netrpezlivo si
obzerala portréty na stenách, došlo mi, že o ňom vlastne až tak veľa
neviem. Na Slovensku pôsobil v časoch, keď som síce politiku sledovala,
ale môj štrnásťročný mozog sa neobťažoval zapamätať si detaily; potom
odišiel do Európskeho parlamentu. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Miestnosť bola
poloplná, v publiku sedeli buď slovenskí študenti alebo akademici
z medzinárodných vzťahov, balkánskych štúdií a spriaznených disciplín.
Prednáške predsedal Lord Alderdice, bývalý predseda severoírskeho parlamentu, a
Kukan sa dočkal priateľského privítania. Hovoril asi hodinu, na tému úlohy
Európskej únie na Balkáne (v súčasnosti v Európskom parlamente predsedá EÚ
delegácii pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom,
Čiernom Horou a Kosovom). Bolo to zaujímavé a poučné; Kukan hovoril
realisticky, nebál sa žiadnych otázok, a anglický zmysel pre humor,
v ktorom sa treba najviac smiať zo samého seba, zvládal dokonale. Moje
obavy, že ako laikovi mi unikne celá podstata prednášky, sa vyparili počas
prvých piatich minút. Bolo to relevantné, priamočiare, k veci. Keby len
takto o Európskej únií ľudia hovorili častejšie a na Slovensku...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Po prednáške sme
zamierili na večeru ku King´s Arms, a všetko bolo ešte bizarnejšie. Pripojilo
sa k nám niekoľko ďalších slovenských študentov, a potom som sa akosi
ocitla vedľa samotného baróna Alderdice. On a Kukan si dali rybu
s hranolkami, kým ja som sa snažila zjesť svoj gammon steak a pritom
vymyslieť vhodné témy na rozhovor. V situáciách ako je táto, mi dochádza, aké náročné musí byť stretávať sa deň čo deň s významnými osobnosťami:
odrazu sa z nich stanú živí, dýchajúci, pravdepodobne trochu znudení
ľudia, ktorým sa hlavou ženú neznáme myšlienky, a tú otázku, ktorú ste im vždy chceli položiť, už dnes pravdepodobne počuli aspoň desaťkrát.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Nakoniec sme nám
Alderdice rozprával príhody zo svojej politickej kariéry, Kukan s Michalom
debatovali o anglickom pive, a ja som s ďalším prítomným profesorom
rozoberala úskalia písania pre akademické publikum. Oxford človeku ponúka
všeličo; ešte keby to všetko nebolo
rovnako namáhavé ako bollywoodska párty. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"> </span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-41562993864204335512015-03-02T13:27:00.000-08:002015-03-02T13:31:43.272-08:00Shava shava!<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<iframe allowfullscreen="" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://ytimg.googleusercontent.com/vi/4YV4r52ZHDU/0.jpg" frameborder="0" height="266" src="http://www.youtube.com/embed/4YV4r52ZHDU?feature=player_embedded" width="320"></iframe><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Je čas napraviť si
reputáciu.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Oxford rozhodne nie
je až takým seriózne akademickým miestom, ako som vám doteraz tvrdila. Dnes k nám
napríklad príde Kanye West, a oxfordský debatný spolok za posledných pár
rokov na univerzitu úspešne dotiahol Shakiru, Bon Joviho, Bena Afflecka, Pamelu
Anderson a Natalie Portman. Miestne kluby a diskotéky (ešte sa to tak
volá?) každý týždeň organizujú študentské zábavy – väčšinou v utorok, aby
nám nezavadzali tí, ktorí musia ráno vstávať do práce – a okrem vlastného
baru každý college počas trimestra organizuje aspoň jednu college párty
(takzvanú „bop“), kde vám spolužiaci z knižnice zrazu nalievajú do
plastových pohárov akési zmesi z Tesca. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">A potom je tu
ešte Bollywood Bop. Raz za trimester ju organizuje Indický študentský spolok,
a...</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Nesvietila som tam
až tak, ako by ste čakali. Párty bola v jednom z oxfordských nočných
klubov, a tak sa tam mohol pritmoliť ktokoľvek so študentským preukazom.
Vnútri bolo plno, aj keď som prišla už pred jedenástou, a ľudí stále
pribúdalo. Organizátor na druhí deň tvrdili, že nás v tej malej podzemnej
miestnosti bolo viac ako 400, a ja som ochotná im uveriť. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Na prvý pohľad to
tam vyzeralo ako v každom inom klube: tma a čudné blikajúce svetlá,
ktoré sa tvárili ako lasery; preplnený bar s lepkavou podlahou; popri
stene miniatúrne stolíky a obrovské kožené kreslá. No na
rozdiel od tých akcií, kde všetci nervózne posedávajú, usrkujú si
z koly s rumom a čakajú, kým sa to rozhýbe, tu boli stoly hneď
od začiatku zasypané kabátmi. Ľudia prišli tancovať a hotovo: žiadne
ultramoderné párty šaty, žiadne štekle. Módnym vrcholom bolo zopár šiat s indickým
vzorom, ktoré pripomínali sárí. Minimálne tretina dievčat vyzerala, ako by len
vybehli z knižnice, a po parkete sa pohybovali aspoň dvaja chalani v obleku,
ktorí prišli priamo z formálnej večere a ešte si nestihli zložiť
motýlika. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">A tancovali.
Väčšinou to vyzeralo úplne normálne – koniec koncov, hudba bola na nerozoznanie
od hocijakého západniarskeho diskotékového hitu, typické tuc-tuc. Len slová
boli iné a úplne neznáme; sem tam sa nad naše hlavy vzniesol ťahavý zvuk
tradičných hudobných nástrojov. Paarth ma naučil niekoľko špeciálnych krokov na
pandžábske pesničky, aby som vedela držať tempo s davom, no akosi ich nehrali.
Namiesto celý klub niekoľkokrát začal hromadne spievať a všetci sa tvárili
ešte šťastnejšie ako dovtedy. Zdalo sa, že sa všetci poznajú: kedykoľvek vošiel
niekto nový, energicky mu kývala polovica osadenstva, a moji vlastní
kamaráti ma v pravidelných intervaloch predstavovali príchodzím, ktorých
mená som si nedokázala zapamätať. Tá energia bola nákazlivá: čoskoro mi bolo
jedno, že neviem slová a vôbec mi nejdú kroky, a cítila som sa takmer ako v tom jedinom bollywoodskom filme, ktorý som videla. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Noc sa skončila
tak, ako všetky čurbesy v Oxforde: hranolkami z jedného z tých pouličných
stánkov, ktoré sa vynoria odnikadiaľ vždy po zotmení. Jedinými ďalšími zákazníkmi bola
skupina dievčat vo večerných róbach. Typický Oxford, začalo popŕchať a mne bolo ľúto, že
som si nedokázala zapamätať refrén ani jednej pesničky. </span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-2307141859683758822015-02-23T13:35:00.000-08:002015-02-23T13:38:18.167-08:00Oxfordské lesy a háje<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDcyyeQb0RjO38S4-nGinL4kD1LeRPWHwoTDCKSRhvId_xh4dCKdI8WW_m5UdEtPhyfl_c7Vxp4xg8JM83dSAFZWYSRtigTsuI8HMqipiZGQB2ban8UhzQjQS4MupsJ6LTWOLz7FEcUn0r/s1600/P2212839.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDcyyeQb0RjO38S4-nGinL4kD1LeRPWHwoTDCKSRhvId_xh4dCKdI8WW_m5UdEtPhyfl_c7Vxp4xg8JM83dSAFZWYSRtigTsuI8HMqipiZGQB2ban8UhzQjQS4MupsJ6LTWOLz7FEcUn0r/s1600/P2212839.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Aj keď sa centrum
Oxfordu tvrdohlavo tvári ako dedinka z 15. storočia, pravda je taká, že
(aspoň na slovenské) pomery je to veľkomesto. Žije tu viac ako 150 000 ľudí a prebicyklovať
sa z jedného konca na druhý trvá dobrú polhodinu. V centre sa možno
od 18. storočia nič nezmenilo, no aj tu majú veľké nákupné centrá, škaredé
priemyselné budovy a nekonečné rady áut, ktoré mieria na jednu
z dvoch rýchlostných ciest do Londýna.</span><br />
<br />
<a name='more'></a><br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Keď som chcela
vypadnúť z Cambridge, nepotrebovala som viac ako desať minút a mohla
som stáť na poľnom chodníku pri poli plnom zajacov. V Oxforde je to inak:
aj keď mi hneď za bytovkou tečie Temža, k prírode som sa akosi nevedela
dostať. Ako veľa iných miest, aj Oxford sa rozrastá do okolitých dedín, ktoré
to viac či menej akceptujú, a tak sa vám ľahko môže zdať, že Oxford
jednoducho nemá konca. To, čo vyzerá ako obyčajná lúka, je v skutočnosti
rušným miestom na venčenie panských psov akademikov; z úzkeho chodníka popri
jednom z kanálov sa vykľula príjazdová cestička pre majiteľov hausbótov;
a každý divokejší kus zelene za sebou skrýva ďalšiu tehlovú radovku.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Túto sobotu som
však našla horu. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Ide sa k nej
popri Temži – pasúce sa kone, člny a hausbóty, asi päťdesiat labradorov
a tri tímy osemveslíc – a začína sa za jednou z tých malebných
dediniek, ktorá sa ešte nerozhodla, či sa nechá pohltiť Oxfordom. Univerzita les
dostala ako dar pred sedemdesiatimi rokmi od miestnej aristokratickej rodiny, a používa
ho na výskum miestneho ekosystému. Žiadne autá, bicykle, domy. Na diaľnicu
nielen že nedovidieť, ale ani ju nepočuť; konečne len stromy, blato, a ja. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidkSlF8ogE9muXwP_tHbpFwqVEaXE8m8jD8RyWXm3-Br5SzBVqw7p805t6vxOSVq4Z9en49nf3vuSXMuNNFqV_4sETjXaqzmhn5FXL8dZjr_ZcwtJJck-yqHZsKtYMPTP0areUUj-BCiLH/s1600/P2212812.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidkSlF8ogE9muXwP_tHbpFwqVEaXE8m8jD8RyWXm3-Br5SzBVqw7p805t6vxOSVq4Z9en49nf3vuSXMuNNFqV_4sETjXaqzmhn5FXL8dZjr_ZcwtJJck-yqHZsKtYMPTP0areUUj-BCiLH/s1600/P2212812.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgyy81VITcn2JmQp0jxpFeHUeqcJ9YUZUTCmXpVADhtbHaFn8BlbKBb1hf5E-eTkLls-3my3Abyq8HdxPRdPCCgHS_GAV4euT0XAuHqm1XlMHvsDB0RNT-QJ3FD7cIZnsSaSPT4Vw-10JDL/s1600/P2212818.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgyy81VITcn2JmQp0jxpFeHUeqcJ9YUZUTCmXpVADhtbHaFn8BlbKBb1hf5E-eTkLls-3my3Abyq8HdxPRdPCCgHS_GAV4euT0XAuHqm1XlMHvsDB0RNT-QJ3FD7cIZnsSaSPT4Vw-10JDL/s1600/P2212818.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixmQ8zF5ZX6u6eqY6nuiNGFuudMuTd-59vWXws8OKc6GZ_6BrUdkcO2AxHLIHbT8EAT70RXTgXM0xWjUvNTTRnA3Z2UzybY1pgX5_PIn9qHyn2bnz5cAWAPsy2Cfx8qAOdgNNIzCZwz3Sw/s1600/P2212819.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixmQ8zF5ZX6u6eqY6nuiNGFuudMuTd-59vWXws8OKc6GZ_6BrUdkcO2AxHLIHbT8EAT70RXTgXM0xWjUvNTTRnA3Z2UzybY1pgX5_PIn9qHyn2bnz5cAWAPsy2Cfx8qAOdgNNIzCZwz3Sw/s1600/P2212819.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFgbHzGdT8kSp1VgAHcREiF-wItKt-_dRUaxLThCOTYQDNlyUBT_8BbKwogIjB8_J3c2hSx0xj9rP1lJvOjXRdmMfiP1rpXXaCC1FW9P9QumNB4PyK_CZkFa1UxO7cWA6fDD5Ivv1M37Ud/s1600/P2212821.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFgbHzGdT8kSp1VgAHcREiF-wItKt-_dRUaxLThCOTYQDNlyUBT_8BbKwogIjB8_J3c2hSx0xj9rP1lJvOjXRdmMfiP1rpXXaCC1FW9P9QumNB4PyK_CZkFa1UxO7cWA6fDD5Ivv1M37Ud/s1600/P2212821.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2iBL3f69qNyi-5wAN3k_wpptAT3achhiNqcn_b7SAHWv7zH_tGnKH7LxPz2NP_kv-9YfRSvctZ0YURsKg2E0uXEuQOpiYWm2qdC_T24cmn0extxpJ3AcXIfGP1i4CbgvrElSHVY10IJXx/s1600/P2212822.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2iBL3f69qNyi-5wAN3k_wpptAT3achhiNqcn_b7SAHWv7zH_tGnKH7LxPz2NP_kv-9YfRSvctZ0YURsKg2E0uXEuQOpiYWm2qdC_T24cmn0extxpJ3AcXIfGP1i4CbgvrElSHVY10IJXx/s1600/P2212822.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidsaYrlQvDRawf8id0p7fEcxjhIXh15EGGveVrHGUlnXf_TTPAq5Y_fypnljJFP8q3C1wbvR3DcW2UUu24do3UeOOjAwuEmLXI6vw9gRKpXbQppt_mSLsbLr7SHXQtMIFJEGkD2ttC7HTH/s1600/P2212827.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidsaYrlQvDRawf8id0p7fEcxjhIXh15EGGveVrHGUlnXf_TTPAq5Y_fypnljJFP8q3C1wbvR3DcW2UUu24do3UeOOjAwuEmLXI6vw9gRKpXbQppt_mSLsbLr7SHXQtMIFJEGkD2ttC7HTH/s1600/P2212827.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjC5f0Y-zDCRFSz42321vtbuBefJbCYtoGO9WLSwONfQhv0gu3Fu1_d6jYBc8heIzGTf5u8SlNgLWBUn4lkwHqjWJYQgMHBoEAGSzFQ-MoPL3oBj0f5II0E6nICcEJoGFgnenj4Dvftbw1j/s1600/P2212828.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjC5f0Y-zDCRFSz42321vtbuBefJbCYtoGO9WLSwONfQhv0gu3Fu1_d6jYBc8heIzGTf5u8SlNgLWBUn4lkwHqjWJYQgMHBoEAGSzFQ-MoPL3oBj0f5II0E6nICcEJoGFgnenj4Dvftbw1j/s1600/P2212828.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgwTsb93PcVMJpRREtqU_mOmD9q94tqbXM-La6aLV6EaHvz3atrF3MU6tkVKy8UkK0dYfeeAaWt_LbsY6y6TyeMuR6RO1rOdimN7SMXlMCYtu2MuqFmp5GietMluC56idkzvqN8Rv4mzlyf/s1600/P2212830.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgwTsb93PcVMJpRREtqU_mOmD9q94tqbXM-La6aLV6EaHvz3atrF3MU6tkVKy8UkK0dYfeeAaWt_LbsY6y6TyeMuR6RO1rOdimN7SMXlMCYtu2MuqFmp5GietMluC56idkzvqN8Rv4mzlyf/s1600/P2212830.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7XBFFkWkS80bOtnMsjrJrQ1tG04AZNJ9c2h5B8GOmoXZrdxXALAMrpFPrW_uWpmR_4U6Ycfb7ouEpFWKdfFPCwpmRIOMXzfbIz_b98bVBcx7HEQvmHRdFvIflzt314ZLoH4BLOOL5qlsA/s1600/P2212832.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh7XBFFkWkS80bOtnMsjrJrQ1tG04AZNJ9c2h5B8GOmoXZrdxXALAMrpFPrW_uWpmR_4U6Ycfb7ouEpFWKdfFPCwpmRIOMXzfbIz_b98bVBcx7HEQvmHRdFvIflzt314ZLoH4BLOOL5qlsA/s1600/P2212832.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvZlKRHzWAGQRAKU0I12w3wfd03q7kFcxHq4Lcf-u3XHMUqjcG5MR2QYDZD1Cgp4OgB0sHwYDNiUC_PQBZa5iGJmzVs0qJbDGiJ7J3rELebuxN_QMps6ToGrJ_baQ764RR-xKCuezRe_9g/s1600/P2212834.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgvZlKRHzWAGQRAKU0I12w3wfd03q7kFcxHq4Lcf-u3XHMUqjcG5MR2QYDZD1Cgp4OgB0sHwYDNiUC_PQBZa5iGJmzVs0qJbDGiJ7J3rELebuxN_QMps6ToGrJ_baQ764RR-xKCuezRe_9g/s1600/P2212834.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvdL205XZMgYj4hvsnOM_1UzFIdm_Z_QH4TTOT-k5VvuWk01Yjw_ZZbNFy5CbcuzDI3R1_1igYxWrm_YhnY_tStZyQN2nOpzGhiMZORci6vbGHGxpdlfpiU7Ib4bhj1Z8swe3RZ4y3_pY6/s1600/P2212836.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvdL205XZMgYj4hvsnOM_1UzFIdm_Z_QH4TTOT-k5VvuWk01Yjw_ZZbNFy5CbcuzDI3R1_1igYxWrm_YhnY_tStZyQN2nOpzGhiMZORci6vbGHGxpdlfpiU7Ib4bhj1Z8swe3RZ4y3_pY6/s1600/P2212836.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcBQQJ62aLlLxMNp8WM7xWT51UGrHJMmJrLMXkEG8pwn8PF9E4rCwYH-POr9hjdCSuhdUWml-QBEeo3CzZsy7WuwDfang_XaFLbi1S0cPE_oIWNHCkkkAcpZGJzvgOsDxKxdgJTin0kqkT/s1600/P2212842.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcBQQJ62aLlLxMNp8WM7xWT51UGrHJMmJrLMXkEG8pwn8PF9E4rCwYH-POr9hjdCSuhdUWml-QBEeo3CzZsy7WuwDfang_XaFLbi1S0cPE_oIWNHCkkkAcpZGJzvgOsDxKxdgJTin0kqkT/s1600/P2212842.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-77468492536880272432015-02-15T13:46:00.000-08:002015-02-15T13:56:18.868-08:00Za okrúhlym stolom<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Potom, ako som sa
minulý týždeň verejne sťažovala na abstraktnosť a neurčitosť ekonómie, to
teraz budem musieť celé vziať späť.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Porfesor Barry
Eichengreen, jeden z popredných svetových ekonomických historikov
a odborník na svetovú ekonomickú a finančnú krízu v rokoch
1929-31, momentálne hosťuje na Cambridge, a na Oxford prišiel predstaviť
svoju novú knihu o ekonomickej recesii. Časťou jeho turné bola prednáška,
v ktorej rozoberal čo sme sa z ekonomických dejín naučili a čo
sme sa naučili zle. Sála bola absolútne preplnená: prvé dva rady sedadiel
zabrali profesori a prednášajúci, a zopár ľudí sa nepohodlne opieralo
o dvere. Ja som musela sedieť na zemi a len sem-tam som zahliadla
jeho poskakujúce čelo. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Až tak mi to však
nevadilo. Predchádzajúce dve hodiny som totiž strávila s profesorom
Eichengreenom za okrúhlym stolom, v malej diskusnej skupine ktorú
zorganizoval onen austrálsky makroekonóm z minulého týždňa, profesor Vines.
Eichengreen je jeho známy, podobne, ako sa pozná napríklad s hlavným
ekonómom Medzinárodného menového fondu Olivierom Blanchardom, a tak
súhlasil, že popri univerzitnej prednáške sa stretne s tuctom profesorov
a postgraduálnych študentov. Jednu polovicu tvorili profesori ekonómie,
druhú akademici z fakulty politológie a vládnych štúdií,
a k tomu my, štyria študenti, aby ich mal kto počúvať. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Témou diskusie bol
medzinárodný menový systém. MMF (a jeho sesterská inštitúcia, Svetová banka)
majú už niekoľko rokov existenčné problémy: peňazí majú síce dosť, ale čoraz
menej rozvojových krajín sa k nim v kríze obracia po pomoc. Namiesto
toho si vytvárajú nových finančných spojencov a prichádzajú
s riešeniami, ktoré sa vymykajú tomu, ako ekonómovia a vlády o medzinárodných finančných
vzťahoch uvažovali doteraz. Profesor Eichengreen tvrdil, že multipolárny menový
systém, t.j. viacero súčasných svetových rezervných mien, je nielen možný, ale
aj v blízkej budúcnosti pravdepodobný. Viedlo by to k väčšej alebo menšej
globálnej finančnej stabilite? Stane sa čínsky juan rezervnou menou? Ako by
mala vyzerať medzinárodná koordinácia makroekonomických opatrení? Budú vôbec
najväčšie ekonomiky ochotné spolupracovať? A čo by mal MMF robiť inak?</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Bola to fascinujúca
diskusia. A potom niekto poznamenal, že ak sa nedokážu dohodnúť ani
členovia eurozóny, akú nádej na spoluprácu má 20 najväčších ekonomík, a celé
sa to zrazu posunulo o ďalšiu úroveň vyššie. Jeden z účastníkov,
manažér veľkého investičného fondu, tvrdil, že finančné trhy by odchod Grécka z Eurozóny
privítali. Ekonómovia sa ohradili, že ak sa to stane, Španielsko bude musieť
von tiež, čo by bol začiatok konca EU. Euro bola hlúposť, na tom sa zhodli
všetci, no to automaticky neznamená, že ekonomiky by prosperovali z jeho rozpadu...
Profesor Eichengreen pripomenul, že v 1931 Nemecko prechádzalo cez viac-menej
to isté, ako teraz Grécko, a doktorandi z fakulty politológie začali
rozoberať príčiny nemeckej tvrdohlavosti ohľadom odpustenia gréckeho dlhu. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Už dávno som
prestala škriabať perom po papieri. To, čo sa mi odohrávalo pred očami, bola ekonómia
naživo, prebiehajúca takmer v rovnakom čase a ako tá ozajstná diskusia
v Bruseli (vedeli sme to preto, lebo jedna z účastníčok diskusie
kvôli tomu trochu meškala). Pred mojimi očami sa tvorili názory, ktoré budú zajtra ovplyvňovať svet; titulky novín sa stali skutočným problémom, ktorý si žiada riešenie. A keď potom náhodou niektorý z profesorov
podotkol to isté, čo sa preháňalo hlavou aj mne, moja minulotýždňová skepsa konečne
kamsi zaliezla. </span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-53877556572902363922015-02-09T16:03:00.003-08:002015-02-09T16:03:55.981-08:00O ekonómii<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJCiNQqGosoK27lzCc_0Pf1aaz3miSMCfzkpwJoRk5LQnXmdcXM5OnmgHHWWx5yU_5IpsBKjCEmDx7AjGVsUe2GbaiblOsCuaVN1Qvk-z3hMGBURpidrQ_eOM-Qfjoe61nuRQLH00KLlBG/s1600/P2032767.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJCiNQqGosoK27lzCc_0Pf1aaz3miSMCfzkpwJoRk5LQnXmdcXM5OnmgHHWWx5yU_5IpsBKjCEmDx7AjGVsUe2GbaiblOsCuaVN1Qvk-z3hMGBURpidrQ_eOM-Qfjoe61nuRQLH00KLlBG/s1600/P2032767.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Moja predstava
o predstavách neekonómov o tom, ako sa učí ekonómia, vyzerá asi
takto.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Základom je trhový
mechanizmus, kde sa naučíme, ako stanoviť správne ceny. Potom sa presunieme
k teórii firmy, kde zistíme, ako tvoriť zisk, čo je to súvaha, a kedy
podať daňové priznanie. Nasledujú finančné trhy, kde nielen pochopíme, ako
fungujú swapy na úverové zlyhanie a najnovšie exotické finančné produkty,
ale naučia nás, ako predpovedať burzové krachy a optimálne investovať. No
a nakoniec, po prečítaní Adama Smitha, Keynesa a najnovšieho
čísla American Economic Review, si k obľúbenej excelovskej tabuľke budeme
môcť sadnúť s jasnou predstavou riešenia hospodárskej krízy
a jednoznačnou odpoveďou na otázku, či má Grécko vystúpiť z Eurozóny.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
(Opravte ma, ak sa
mýlim.)</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">V skutočnosti
je to takmer presne naopak. Učíme sa síce o daňovom systéme, vládnom
rozpočte, toku úverov a monetárnej politike, no od horeuvedého sa moje
prednášky líšia v dvoch zásadných bodoch.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Po prvé, všetko je
maximálne zabstraktnené. Ak sa niekedy vôbec bavíme o praktických
záležitostiach poskytovania hypoték, je to len preto, aby sme mohli odôvodniť
konkrétny detail nejakého modelu – a rýchlo bežíme späť k rovniciam a deriváciám
a algebre. Ekonomika je neskutočne komplikovaná. Zjednodušenie
a zovšeobecnenie je jediný možný prístup, a aj ten musíme aplikovať oveľa radikálnejšie, ako by človek čakal. Ak chceme vysvetliť zádrhele vo
finančnom sektore, nielenže sa musíme venovať výlučne finančnému sektoru, ale
aj ten bude pravdepodobne pozostávať len z jednej banky, jednej firmy (v roli
dlžníka) a jednoduchej distribučnej krivky, ktorá priradí rôznym „stavom“
sveta konkrétnu pravdepodobnosť. Ak nás zaujíma, ako turbulencie
v bankovníctve ovplyvňujú ekonomiku, k tomuto jednoduchému modelu
pripojíme ešte jednoduchší agregátny sektor, v ktorom žije jedna rodina,
živí sa jediným výrobkom, a pravdepodobne nemajú žiadne peniaze. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Tieto extrémne
zjednodušenia sú nevyhnutné na to, aby sme onen matematický model dokázali
vyriešiť. Navyše, v skutočnej ekonomike sa toho deje priveľa naraz,
a tak jedine „vypnutím“ všetkého ostatného dokážeme zistiť, ako vplýva
A na B. Samozrejme, že tu trochu preháňam: na magistri preberáme
najaktuálnejšie modely, ktoré zahŕňajú viacero rôznych výrobkov, kapitál,
nominálne veličiny (peniaze), pracovný trh a asymetrické informácie na
finančných trhoch... no detaily z reálnej ekonomiky by ste v nich stále
nenašli. Modely sú proste modely, a preto nemám ani poňatia, ako optimálne
vyplniť daňové priznanie. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Po druhé, pocit, že
niečo naozaj viem, som naposledy zažila na konci prvého ročníka bakalárskeho
štúdia – a aj to bolo v rámci štatistiky, ktorú sme zatiaľ len zľahka
poškrabkali po povrchu a ja som netušila, čo za monštrum to vlastne je. 90%
všetkého, čo ma učitelia na Cambridge a Oxforde kedy naučili, bolo s výstrahou,
že to platí, len ak zároveň platí aj desať viac či menej pravdepodobných predpokladov.
Žiadneho prednášajúceho som doteraz nepočula tvrdiť, že vie, ako vyriešiť
finančnú krízu, vysokú nezamestnanosť či korupciu. To, čo nás učia, sú
nesmierne zaujímavé idey a modely, no v prvom rade vedomie, že všetko
naše poznanie je nedokonalé. Navyše, ekonomické modely sa takmer bez výnimky
zameriavajú na vysvetlenie minulosti, a tak vlastne nie sú priamo stavané
na tu a teraz, so všetkými tými hroznými paralelnými komplikáciami.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Bolo by nefér
tváriť sa, že mi tých (takmer) päť rokov v rámci ekonómie nič nedalo. Som
si takmer stopercentne istá, že plošné, univerzálne riešenia neexistujú. Taktiež
viem, že netreba veriť nikomu, kto o ekonómii rozhlasuje, že je niečo no
100%. Obed zadarmo neexistuje. Svet je komplikovaný. Niektoré modely sú lepšie
ako iné, no predpovedať budúcnosť nevie nikto. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Istým spôsobom je
to frustrujúce: ekonómiu som šla študovať preto, že som chcela vedieť, ako to
tu funguje, a namiesto toho mi len pribudli otázky. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Tento blog mal
pôvodne byť o novom module v rámci makroekonómie, na ktorý som začala
chodiť minulý týždeň. Učí ma profesor Vines, starší, veselý Austrálčan, ktorý na
začiatku svojej kariéry pracoval pod Jamesom Meadom, ktorý zase pracoval s Keynesom.
Rád nadáva, a tak sú jeho prednášky zábavné, a matematika ho príliš
nevzrušuje, vďaka čomu ľahko plynú vpred. Patrí k tej generácii
ekonómov, ktorí sa nadmerne nezaťažujú takzvanými „mikro základmi“ – čo je celkom
oprávnená snaha budovať makroekonómiu na správaní jednotlivcov – a možno aj
preto mám pocit, že jeho teórie nie sú depresívne nepoužiteľné. No hlavný
dôvod, prečo som o ňom dnes chcela písať je ten, že počas prvých piatich
minút prednášky nám oznámil, že nás naučí funkčný model celej makroekonomiky... a nebol to žart. Viem,
že čoskoro niekde narazíme na <i>ale</i>, že
jednotný model všetkého pravdepodobne ani neexistuje... no po všetkých tých trápnych
mlčaniach, keď sa ma niekto spýta, ako vyriešiť finančnú krízu, som ochotná to
profesorovi Vinesovi aspoň na dve ďalšie prednášky uveriť. </span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-16224486621606090932015-02-04T01:41:00.001-08:002015-02-04T06:33:04.934-08:00Kde mám PowerPoint?!<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfStCR9vEZpsbzlIcBEnwvFQa7FPEL8XcSlEqEbs_Zg5ELFbUMv6_JCzqlQgq-O3VaUqseSa2FkLsOBQQTsqtcIquzRd9HRL7ztbhLM0Ww7OapdflWSXPJT4YECL2Jnstr3sHHLc5mq4lq/s1600/P2012756.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfStCR9vEZpsbzlIcBEnwvFQa7FPEL8XcSlEqEbs_Zg5ELFbUMv6_JCzqlQgq-O3VaUqseSa2FkLsOBQQTsqtcIquzRd9HRL7ztbhLM0Ww7OapdflWSXPJT4YECL2Jnstr3sHHLc5mq4lq/s1600/P2012756.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span lang="SK"><br /></span>
<span lang="SK">Tento týždeň som
mala svoju prvú prezentáciu na Oxforde – vlastne prvú počas celého môjho
britského štúdia (aj preto mi to s týmto blogom tak dlho trvalo). Doľahlo
to na mňa, keď som si večer predtým cvičila, či sa zmestím do časového limitu.
Na mojej strednej boli študentské prezentácie jeden zo spôsobov výučby. Musela som
robiť aspoň jednu za mesiac, a tak som si celkom zvykla na ten klokotavý
pocit v žalúdku pred tým, než sa budem musieť postaviť a hovoriť po
anglicky dvadsať minút pred plnou triedou, na tie dilemy, akú farbu šablóny
použiť, a ako kráčať po tenkej čiare medzi zaujímavým a poučným. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Človek si rýchlo
odvykne. Na Oxforde (ani Cambridge) sa študentské prezentácie jednoducho nenosia,
teda rozhodne nie v ekonómii. Koniec koncov tá, cez ktorú som sa musela
brodiť tento týždeň, bola na ekonómiu rozvojových krajín – predmet, ktorý sa
vyučuje na inej fakulte. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Asi až preto mi
došlo až teraz, po takmer piatich rokoch, že na Oxforde sa nielen učí inak, ale vlastne aj dosť zastarane. Žiadne tímové projekty, študentské prezentácie,
prípadové štúdie. Jediné pokusy naživo sem-tam zažijeme na makre alebo ekonometrii,
kedy prednášajúci an chvíľu zapne Matlab alebo Oxmetrics a ukáže nám, ako
z kódu a pár klikov vydolovať simulácie finančnej krízy – a znova
späť k prednáške, kde potichu sedíme a počúvame. Dôležitá časť výučby
prebieha na tutoriáloch/supervíziách (to prvé sa používa na Oxforde, to druhé
na Cambridge, a na oboch univerzitách to znamená to isté), kde sa mala
skupina študentov (2 až 5) stretnú s učiteľom a znovu si prechádzajú
najnovšiu látku. Na tutoriál je vždy nejaké domáca úloha – esej alebo niekoľko
matematických otázok – no tam sa všetka exotika končí: odovzdávame to na
obyčajnom kuse papiera a na vypracovanie treba len knihy, pero a mozog. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Nie je to pritom tak, že by sme na Oxforde nemali internet. Prednášajúci si na každú hodinu pripravia
podrobnú prezentáciu, ktorá nám zároveň slúži ako poznámky. Môžeme si ich pred
hodinou stiahnuť z intranetu, alebo nám ich donesie vytlačené. Online sú
aj zoznamy odporúčanej literatúry, zadania na cvičenia, skúškové otázky z minulých
rokov. Profesori svoje prezentácie premietajú na biele plátno a píše sa u nás
farebnými fixkami na biele stierateľné tabule. Všetci sú skvelé pripravení,
pozorne sa venujú každej študentskej otázke, a najmä teraz, na kurzoch pre
pokročilých, preberáme takmer výlučne najnovšie odborné články a výsledky ich
vlastného výskumu. No v porovnaní s niektorými českými vysokými
školami, ktoré na internet rovno zavesia nahrávku celej prednášky, aby ju študenti
mohli sledovať z domu a kedykoľvek, zverejňovaním poznámok na
internete nikoho neohúrime.</span><br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Školský inšpektor by
si asi povedal, že univerzita zaspala dobu. Nielen že sa u nás neučí
moderne alebo inovatívne, ale mám taký pocit, že o učenie na prednáškach
vlastne nejde: sú miestom, kde nám profesor odovzdá informácie, a je to
potom na nás, ako ich v knižnici pri učebniciach strávime, čo si k téme
naštudujeme navyše, aký názor si vytvoríme. Do počítačovej učebne, aj keď ju
máme, som už polroka nevkročila; o interaktívnej elektronickej tabuli tu
asi ani nepočuli. Učebnicami sa nikto príliš netrápi: väčšinou si čítame úvod z jednej,
model z druhej, a nakoniec to aj tak všetko prebijú akademické
články. Jediné, čoho je tu konzistentne dostatok, je diskusia. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Asi preto som sa
nikdy predtým nenaučila tak veľa. </span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-37799189326533666632015-01-25T06:05:00.000-08:002015-01-25T06:05:31.359-08:00Na víne s dámou<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Druhé stretnutie s aristokraciou
je oveľa jednoduchšie.</span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Recepcia môjho štipendijného
programu sa tento rok konala v Magdalen College, kam počas druhej svetovej
vojny chodil príbuzný lorda Dulvertona, na ktorého pamiatku bolo štipendium
založené. Večer bol o to symbolickejší, že medzi hosťami boli opäť
členovia Dulvertonovskej rodiny, a príhovor povedal jeden z bývalých štipendistov,
ktorého akademická dráha bola naštartovaná práve vďaka ich finančnej pomoci.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Keďže táto recepcia
nie je len priestorom na usrkávanie šampanského (a poďakovanie sa tým, ktorí ma
na Oxforde sponzorujú), ale pre patrónov aj možnosťou zistiť, komu ich peniaze
vlastne šli, znova som sa ocitla na malom výsluchu. Kde pracujú tvoji rodičia?
Ako si si mohla dovoliť Cambridge? Ako chceš svoje vzdelanie využiť? Aký je
tvoj životný štandard doma na Slovensku? No na rozdiel od minuloročnej
recepcie, kde ma všetky tieto otázky dohnali k pochybnostiam o tom,
či moji rodičia naozaj nemajú niekde doma schované milióny, tento rok dostali úplne iný význam.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Dáma Mary
Richardson, ktorá je členkou správnej rady fondu, a titul dostala za svoju
prácu v anglickom školstve, hneď na začiatku recepcie urobila tú chybu, že
sa ma spýtala na moju diplomovku. Najprv som sa musela krotiť, ale potom vyšlo
najavo, že dáma Mary sa sama venuje problematike nerovnosti a sociálnej mobility,
a tak sme sa mohli rozrečniť obidve. Jeden z najzávažnejších anglických
spoločenských problémov je nerovnosť príležitostí: aj keď formálne neexistujú
žiadne prekážky, v skutočnosti sa anglické školy viac-menej delia na tie
pre deti bohatých a tie pre deti chudobných, a toto potom ovplyvňuje
pomer študentov na vysokých školách, v jednotlivých povolaniach a – čo je
snáď najzávažnejšie – v súdnictve a parlamente (písala som o tom aj <a href="http://poznamkyzoxfordu.blogspot.co.uk/2014/12/na-anglickom-gympli.html" target="_blank">tu</a>).
Dulvertonský fond prispieva na viaceré
programy, ktoré sa tento trend snažia zvrátiť, ako napríklad mentorovanie pre
deti zo znevýhodneného prostredia a zlepšovanie školstva a sociálnych
služieb cez iniciatívy podobné nášmu <a href="http://www.teachforslovakia.sk/" target="_blank">Teach for Slovakia</a>. No z nášho rozhovoru
bolo zrejmé, že je to beh na veľmi dlhú trať – a prípad dulvertonovských štipendistov
a ich nie až tak chudobných rodín, pre ktoré je ale štúdium na Oxforde
nedosiahnuteľným luxusom, to len potvrdzuje. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">A tak sa to,
čo by som inak chápala ako nepríjemné vyzvedanie o mojej rodine, stalo príkladom
toho, ako školstvo funguje v zahraničí. V ten večer som si uvedomila,
že Slovenska sa problematika sociálnej mobility v porovnaní s Veľkou Britániou
takmer vôbec netýka. Naše školstvo ma iné problémy, no triedny boj v rámci škôl je
niečo, čo (dúfam) k nám zo západu ešte nedorazilo. Koniec koncov, obyčajné
slovenské štátne školy dokážu na Oxford, Cambridge a do USA poslať často
krát viac študentov ako niektoré školy tu – napriek priepasti, ktorá delí
anglické a slovenské priemerné zárobky. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Neviem, čo títo aristokrati
pridávajú do jednohubiek, ale po ich recepciách si vždy uvedomujem, že narodiť sa na Slovensku je veľké šťastie. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">P.S. Viac o Dulvrton Scholarship sa dozviete <a href="http://www.ox.ac.uk/admissions/graduate/fees-and-funding/graduate-scholarships/university-wide-scholarships/dulverton-scholarships" target="_blank">tu</a>.</span></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-23909137174328999262015-01-18T03:53:00.001-08:002015-01-18T03:53:18.774-08:00Dr. Balgová, krok prvý<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Do Oxfordu sa
vraciam s nepríjemným pocitom, že som toho cez prázdniny urobila žalostne
málo. Väčšinu nekoláčového času som totiž namiesto čítania o ekonómii
práce vyplnila prihláškami na PhD. A tak teraz sedím v lietadle,
Ryanair tety sa mi snažia predať celý pouličný stánok, a ja myslím na to,
že trimester sa ešte ani len nezačal a ja som už teraz pozadu. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Istým spôsobom je
až fascinujúce, koľko času vie zabrať obyčajné vypĺňanie formulárov
a písanie motivačných listov. Prijímacie konania sú pritom primerane
jednoduché – rozhodne menej odpudivé ako tie slovenské lajstrá, ktoré treba
poslať poštou (ešte stále sa používajú?). Každá škola a fakulta poskytuje
online všetky informácie, ktoré človek potrebuje vedieť, a aj samotná
prihláška je vždy elektronická. Vytvoríte si konto v ich systéme
a zadáte také tie typické životopisné údaje (doterajšie vzdelanie, známky,
pracovné skúsenosti, jazykové schopnosti); súčasťou prihlášky je často aj
financovanie štúdia, kde sa jedným kliknutím môžete prihlásiť na všetky
relevantné štipendiá – a ešte vždy je tam niekoľko, často tých
najštedrejších, na ktoré vás budú posudzovať automaticky. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Tou zdĺhavejšou
časťou sú rôzne eseje. Otázky sú síce rôzne, ale podľa mňa sa univerzity snažia
zistiť jediné: je tvoja túžba študovať u nás silnejšia ako tvoja lenivosť?
A tak som týždne rozoberala svoje motivácie študovať ekonómiu, svoje motivácie
na doktorandské štúdium, svoje motivácie na konkrétnu školu, svoje
profesionálne ambície, svoje... Na konci bolo ťažké nerozmýšľať nad sebou
výlučne ako nad súborom viac či menej užitočných bodov v životopise. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Bol to zvláštny
začiatok adventného obdobia – a to som pritom to najhoršie mala za sebou
ešte pred príchodom na Slovensko. Pamätáte sa na testy, nad ktorými americkí tínedžeri
vzdychajú v takmer každom seriáli? Skoro všetky doktorandské programy
vyžadujú, aby uchádzači prešli niečím veľmi podobným – a už chápem, prečo
z toho tie americké deti boli také mimo. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">GRE je takzvaný štandardizovaný
test, čo znamená, že pri všetkých otázkach máte na výber niekoľko možných
odpovedí, a existuje presný zoznam látok, z ktorých sa tieto otázky
čerpajú. Obsahom je GRE podobný rôznym testom všeobecných študijných
schopností, aké sa používajú napríklad v Českej Republike. Pre niekoho,
kto sa aspoň trochu venuje matematike, v škole úplne všetko neprespal,
a sem-tam prečíta nejaký odborný článok (kvôli čítaniu s porozumením), obsah testu
nepredstavuje problém – je to vlastne akési spoločné minimum, vedomosti, ktoré
by mali ovládať bakalári z akejkoľvek univerzity a akéhokoľvek odboru
na celom svete. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Ako ale medzi nami
rozlíšiť, keď nám dávajú také ľahké otázky? Tvorca testu tento problém vyriešil
tak, že otázok je veľa a času málo. A tak aj napriek ľahkému obsahu
sa študent musí vopred pripraviť na rôzne typy otázok, na logiku, ktorá sa
používa pri analytických úlohách, na spôsob, ako treba odpovedať na matematické
úlohy. Celkovo to vo mne budilo silný pocit márnosti: strávila som celé dni
učením sa niečoho, čo sa mi kvôli svojej špecifickej forme zíde presne raz v mojom
živote, počas tých štyroch hodín GRE testu. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">Našťastie tu ešte
bol výskumný návrh – priestor ukázať, že napriek horeuvedenému mi mozog ešte
stále funguje. Je to vlastne zdôvodnenie vlastnej existencie na doktorandskom
odbore. Na rozdiel od niektorých prírodných vied, kde sa doktorand pridá k existujúcemu
výskumu, si my ekonómovia vyberáme výskumné témy sami. V onom návrhu musím
zdôvodniť, prečo chcem študovať to, čo chcem študovať, načo to komu bude, ako
to chcem urobiť, a kto na danej univerzite mi s tým dokáže pomôcť. A ešte
to musí byť aj krátke a výstižné... </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="SK">No teraz, keď to mám
už všetko napísané, skontrolované, prepísané, preformulované, opravené,
vyplnené a odovzdané, zrazu zisťujem, že tú najťažšiu časť celej
prihlášky mám ešte len pred sebou: čakať a tváriť sa, že z toho vôbec
nie som nervózna. </span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-46465368481919897432014-12-14T08:09:00.000-08:002014-12-14T12:16:52.293-08:00Šťastné a veselé a oxfordskéOxford každý rok Vianoce oslavuje už od neskorého novembra. Musíme to stihnúť pre tým, než sa všetci rozpŕchneme na všetky svetové strany. A tak ako aj minulý rok, aj teraz každý college poriada vianočnú večeru; vianočné výbušné salónky sme otvárali dokonca aj vo fakultnej jedálni a moriak a ružičkový kel boli vynikajúce. Ako aj minulý rok, aj teraz sa po celkom Oxforde vyrojili stovky vianočných ozdôb a stromčekov. Tu sú.<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjOL6HR5OQpOsAQ35So9tND8cBoFepUAVsRVomjanS4XVSp0OlpTiX3Q9868GHeRV6jEtQgjFMLth2fk36AVA2TXKg0WSk-tYQPKSjU3Akz8amxjxDmw9cxwy2Jt93Sse6502YVJx1wOQNM/s1600/PC062743.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjOL6HR5OQpOsAQ35So9tND8cBoFepUAVsRVomjanS4XVSp0OlpTiX3Q9868GHeRV6jEtQgjFMLth2fk36AVA2TXKg0WSk-tYQPKSjU3Akz8amxjxDmw9cxwy2Jt93Sse6502YVJx1wOQNM/s1600/PC062743.JPG" height="400" width="300" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Magdalen College</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<a name='more'></a><br /><br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3sKHse0kuLtkxHr1SIQ3Lst0wrvtVw7KqRayGsPZHxP3nb65oBbp8E6gogr7WMGGWejEIMmfvEkKhJZapv1N3rQaA7jpGfc_g7iqhGk8tLewm7KKhkau9I9xAHb6ZqJ2K11LSVZTaJTeR/s1600/PB262610.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3sKHse0kuLtkxHr1SIQ3Lst0wrvtVw7KqRayGsPZHxP3nb65oBbp8E6gogr7WMGGWejEIMmfvEkKhJZapv1N3rQaA7jpGfc_g7iqhGk8tLewm7KKhkau9I9xAHb6ZqJ2K11LSVZTaJTeR/s1600/PB262610.JPG" height="300" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Fakulta ekonómie</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiP7q8a67kN0aVl2MeCFdHytVbBKu2EqszwMElxr1uWf20Flph8Pj6ksEzmuFLi0-0qD2cWfM9QYAQ-W8hxEXucjgskB0YBE7WVFqTBcpiuUXttV9z3WFsSZRRfzVAjlHkqb8rNait8ycF0/s1600/PB262614.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiP7q8a67kN0aVl2MeCFdHytVbBKu2EqszwMElxr1uWf20Flph8Pj6ksEzmuFLi0-0qD2cWfM9QYAQ-W8hxEXucjgskB0YBE7WVFqTBcpiuUXttV9z3WFsSZRRfzVAjlHkqb8rNait8ycF0/s1600/PB262614.JPG" height="300" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Mestský vianočný stromček pred Balliol College</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKxIR3f_Vz6fdCUpC1Anbnj1zaWhzmxBqsytwtbb_ZBdHVVw0fl14VKRCWPN3vlA0dQrYL_ACokGmhL3ZBm7khAL7qGLpUZS67lBIbH5vdrJl2t3Yx8QzZOU3m5IlAPHGzOwpZsF8INvZH/s1600/PB262618.JPG" imageanchor="1"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjKxIR3f_Vz6fdCUpC1Anbnj1zaWhzmxBqsytwtbb_ZBdHVVw0fl14VKRCWPN3vlA0dQrYL_ACokGmhL3ZBm7khAL7qGLpUZS67lBIbH5vdrJl2t3Yx8QzZOU3m5IlAPHGzOwpZsF8INvZH/s1600/PB262618.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLeQ_iHfu52zTbJscosTk8x2AO940J3-F3OYAiGR5IcAp-LNrwv1YXaCSkk-rV5_42OclmuNWO2ix3rUCVdFh1oEokVnJC4DPl_F8rYw6NQQ6jtnQltErD4Jt5VU545iHh1f0lqsJKp0A1/s1600/PB282626.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjLeQ_iHfu52zTbJscosTk8x2AO940J3-F3OYAiGR5IcAp-LNrwv1YXaCSkk-rV5_42OclmuNWO2ix3rUCVdFh1oEokVnJC4DPl_F8rYw6NQQ6jtnQltErD4Jt5VU545iHh1f0lqsJKp0A1/s1600/PB282626.JPG" height="300" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">St Cross College</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKkmANB3Gq9lnxp40LO7D9aAGMaspC65KqkqTaBaLjgk4cjMKeAibXlFVnV1NPsmWabpgebHoQ9qC-vz2lBMiIlvqjYq4red22bm3nNgfq08ewBObNSES37ST9LUoX6BwLK6trc8ueVToZ/s1600/PB302630.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKkmANB3Gq9lnxp40LO7D9aAGMaspC65KqkqTaBaLjgk4cjMKeAibXlFVnV1NPsmWabpgebHoQ9qC-vz2lBMiIlvqjYq4red22bm3nNgfq08ewBObNSES37ST9LUoX6BwLK6trc8ueVToZ/s1600/PB302630.JPG" height="300" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Oxford University Press</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2F8gS2bNhwUzWQf0SVnK0MstrEkRml5dt7oqLw9LCm23U_ce_EOL0wg4dSRcHmhygUEe3rRzBgRytdtu5gctPj1jVlaH21nnfO5pfe_joNRH1L1HFOJ9CoN50WCQdexFJfCxyh5Nlk9Hd/s1600/PB302631.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2F8gS2bNhwUzWQf0SVnK0MstrEkRml5dt7oqLw9LCm23U_ce_EOL0wg4dSRcHmhygUEe3rRzBgRytdtu5gctPj1jVlaH21nnfO5pfe_joNRH1L1HFOJ9CoN50WCQdexFJfCxyh5Nlk9Hd/s1600/PB302631.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-dV5qvtUWuG2pDKxiV8k1pxe7Ty5Z6ttEYZeiUt2obBcPpGUBwm2gRZ6cv6921nK1JjNTg7V_FmRzknSHjCL-A7taK6wRGysJ02SMCG1xRbCxZho6wmS5PMKLaLbntscK4JJr-KXrvGpm/s1600/PB302633.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-dV5qvtUWuG2pDKxiV8k1pxe7Ty5Z6ttEYZeiUt2obBcPpGUBwm2gRZ6cv6921nK1JjNTg7V_FmRzknSHjCL-A7taK6wRGysJ02SMCG1xRbCxZho6wmS5PMKLaLbntscK4JJr-KXrvGpm/s1600/PB302633.JPG" height="300" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">St Benet´s Hall</td></tr>
</tbody></table>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhr6yzO0g-2uWpAxAF73pNkWzeAJC2REItB9r02SC6uoPN9awJ6FhKgELrkdEkFUxiVUa4aP2h-9lkFYmvUza-y9usd7_iNNdJZDUm-iBFUfRsCTYCwBZS_FCZoTZo_yH8foJbI5CMB7Fsa/s1600/PB302641.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhr6yzO0g-2uWpAxAF73pNkWzeAJC2REItB9r02SC6uoPN9awJ6FhKgELrkdEkFUxiVUa4aP2h-9lkFYmvUza-y9usd7_iNNdJZDUm-iBFUfRsCTYCwBZS_FCZoTZo_yH8foJbI5CMB7Fsa/s1600/PB302641.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgXTh_N-hTHAfVtOdPdc89qfpJJhEqpFuL6IVXr1nBSw8CJsw54ddtAUBGaWohcV_SXH3UK_uhbiwlP9c6eVADzu479gw8HQ9ec170g9B0rTkZTn8M7ZMaERv8lR0kDkpJ54p8jHO7q7kM/s1600/PB282624.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgXTh_N-hTHAfVtOdPdc89qfpJJhEqpFuL6IVXr1nBSw8CJsw54ddtAUBGaWohcV_SXH3UK_uhbiwlP9c6eVADzu479gw8HQ9ec170g9B0rTkZTn8M7ZMaERv8lR0kDkpJ54p8jHO7q7kM/s1600/PB282624.JPG" height="300" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">St Cross College</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTq19JwKG4xb_JUNF7EvMmS7rmYuq0txhcGzEWN-xcT4yoQhp3LCtfSoLkHm30APo2wUwl7iOpzNrgkUNTbWs512hizXC6Ues-atciwgIZD71WSRl_7TWGIsQV7SaScf_SJ30DLJR0aow3/s1600/PC012661.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTq19JwKG4xb_JUNF7EvMmS7rmYuq0txhcGzEWN-xcT4yoQhp3LCtfSoLkHm30APo2wUwl7iOpzNrgkUNTbWs512hizXC6Ues-atciwgIZD71WSRl_7TWGIsQV7SaScf_SJ30DLJR0aow3/s1600/PC012661.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6vr8EDybxX1RE1sWbwq4m7Lgk2KglFPcfKJsIBj3u3An-AzLZDr2t1gq6uXubCmGv-9XCm4DIhjWw72_SV71pMJpO4WzIIm551dhxNLkT6s-yhc6DklHkouvu-L80SxRgixHoGBYESJNw/s1600/PC012668.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6vr8EDybxX1RE1sWbwq4m7Lgk2KglFPcfKJsIBj3u3An-AzLZDr2t1gq6uXubCmGv-9XCm4DIhjWw72_SV71pMJpO4WzIIm551dhxNLkT6s-yhc6DklHkouvu-L80SxRgixHoGBYESJNw/s1600/PC012668.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPhRHXMCnUq3NHlFMXcPv_Xfjgb5N6Mo95SKAWzvxp8iEKQjMpLTnI7oX78ArNMBqIWHdXcQ87xDbXJrKKdKRfGYGUyBPvgPjdv-fGuRrmZNN-I4ui3jfIgKiuSwG2nuI7-omO1Iz7jfsk/s1600/PC012662.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPhRHXMCnUq3NHlFMXcPv_Xfjgb5N6Mo95SKAWzvxp8iEKQjMpLTnI7oX78ArNMBqIWHdXcQ87xDbXJrKKdKRfGYGUyBPvgPjdv-fGuRrmZNN-I4ui3jfIgKiuSwG2nuI7-omO1Iz7jfsk/s1600/PC012662.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxzEb-v1SWRC2ckxx6ri3NLenVjVpYUx-w6joyLaETvF93MIV-7eserPWIkbpTftV6Nc7SaQotZu0jZkvv6oFgg5cyLKPFZ7QleZmPbWtMKZnjiiNKPHzz61OClo89w2_3QQnTWBGeRV8l/s1600/PC052738.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjxzEb-v1SWRC2ckxx6ri3NLenVjVpYUx-w6joyLaETvF93MIV-7eserPWIkbpTftV6Nc7SaQotZu0jZkvv6oFgg5cyLKPFZ7QleZmPbWtMKZnjiiNKPHzz61OClo89w2_3QQnTWBGeRV8l/s1600/PC052738.JPG" height="300" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Bodleianská knižnica</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKC9LFgjVz2dvLxCTKMxcY8bCGwPd4hZmQ3ghQyxbOybXX8rLQhQmPt-vQyWO7mAFmGcIMEXVZVi39EaCnbgE78oWyxwJ1NL6ttNcvD-LEtGof4oL9hO19mAM4pCBwT1YKqMDNdh2lqET0/s1600/PB302635.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKC9LFgjVz2dvLxCTKMxcY8bCGwPd4hZmQ3ghQyxbOybXX8rLQhQmPt-vQyWO7mAFmGcIMEXVZVi39EaCnbgE78oWyxwJ1NL6ttNcvD-LEtGof4oL9hO19mAM4pCBwT1YKqMDNdh2lqET0/s1600/PB302635.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOeY_wQj0yDSlpcu_lRiJcV-TvgpC89wZcZcawhSUHQrLI7zQdFDfjOb7qJxVkdR1ajqv59S9iUjxW44jSTbhGlxXfw7vNDhpolyoPYXNbar_igaf0kxVJMq2HSYIoGBFMADR6nbalE0Ln/s1600/PB302647.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhOeY_wQj0yDSlpcu_lRiJcV-TvgpC89wZcZcawhSUHQrLI7zQdFDfjOb7qJxVkdR1ajqv59S9iUjxW44jSTbhGlxXfw7vNDhpolyoPYXNbar_igaf0kxVJMq2HSYIoGBFMADR6nbalE0Ln/s1600/PB302647.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFyaT0vob-tXtKPO2e-MaKjlDpYdMFxXAAu43PHGgdEWCT6dey__Xi2LHM3K_PLIZtn1_JZEpiXuZ7KA31vBH9JPEDr2eFs9UKeqpvXvB9nmBS72iwKSVlcJx5PZwW-BMGO67meQbY8YV2/s1600/PC012664.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFyaT0vob-tXtKPO2e-MaKjlDpYdMFxXAAu43PHGgdEWCT6dey__Xi2LHM3K_PLIZtn1_JZEpiXuZ7KA31vBH9JPEDr2eFs9UKeqpvXvB9nmBS72iwKSVlcJx5PZwW-BMGO67meQbY8YV2/s1600/PC012664.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_kfKb6hH66-WNtPEFHL0Tg8KwsNqpxil0Vb3fSEqG4HDzUrUQEcL3Dh28Q0E6FBcliYFp5N7FsfUwUKqSoE3IrSZ6MakatLoagymIHan-o4TPST5BY8l3P_6uDvnG5zpGkK-7YmyBONqt/s1600/PB302628.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_kfKb6hH66-WNtPEFHL0Tg8KwsNqpxil0Vb3fSEqG4HDzUrUQEcL3Dh28Q0E6FBcliYFp5N7FsfUwUKqSoE3IrSZ6MakatLoagymIHan-o4TPST5BY8l3P_6uDvnG5zpGkK-7YmyBONqt/s1600/PB302628.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-67381046983919888602014-12-07T16:03:00.000-08:002014-12-07T16:05:19.273-08:00Na anglickom gympli<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Jednou z prvých vecí, ktoré
som sa naučila po príchode na Cambridge, bola anglická posadnutosť rozdielmi medzi štátnymi a súkromnými školami. Spýtať sa niekoho, či je zo súkromnej
školy, je tak trochu tabu, podobne ako sa vyzvedať, či je niekto gay alebo
koľko zarábajú jeho rodičia. Napriek tomu je to neoddeliteľnou súčasťou
študentskej identity, rovnako ako to, aké známky kto dostal na posledných
skúškach. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Keď som vysvetlila, že som sa na
Cambridge dostala zo slovenskej štátnej školy, odpoveďou bolo často zdvihnuté
obočie. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Všetko to pramení z faktu,
že síce na anglických súkromných školách študuje len 7% detí, na Oxforde
a Cambridge tvoria 40% študentskej populácie. Toto sú potom ľudia,
z ktorých sa stanú sudcovia, politici (polovica doterajších predsedov
britskej vlády chodilo na Oxford), podnikatelia, bankári; vtedy sa neprimerané
zastúpenie absolventov súkromných škôl stáva celospoločenským problémom. Keď
k tomu prirátame význam tried v anglickej spoločnosti, tak tú
posadnutosť školstvom začínam celkom dobre chápať. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Obe univerzity – a okrem
nich väčšina ostatných britských vysokých škôl – pritom organizujú špeciálne
prezentácie a výjazdy do tých najzapadnutejších kútov krajiny a ponúkajú množstvo štedrých sociálnych
štipendií. Na lesklých stránkach propagačných materiálov zdôrazňujú, že žiaci
štátnych škôl sú nesmierne vítaní, a rozhodne nie znevýhodnení; na
idylických fotkách z internátov a zelených trávnikov v collegoch
musí byť vždy minimálne jeden menšinový študent. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Napriek tomu sa štatistiky hýbu
pomaly, a mňa stále víta to zdvihnuté obočie. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Problémom je nakoniec totiž to,
že uchádzači zo štátnych škôl majú horšie známky. Navyše, stáva sa aj, že študenti
zo štátnych škôl sa na Cambridge a Oxford ani neprihlásia, pretože
podcenia svoje budúce maturitné výsledky – chyba, ktorej sa sebavedomí žiaci
privátnych škôl dopustia málokedy. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Ak z tohto plynie nejaké
ponaučenie – okrem dôležitosti sebavedomia – tak je to to, že ak chcú Briti
niečo urobiť so sociálnou a ekonomickou nerovnosťou, musia začať oveľa
skôr ako na univerzitnej úrovni. A tak sa po dlhom a kľukatom úvode
konečne dostávam k dôvodu, ako som sa vlastne ocitla na anglickej strednej
škole. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Učím na gympli. Jednu hodinu
týždenne, malú vybranú skupinku študentov, ktorých rodičia nemajú na súkromných
učiteľov, ale ambície ich detí na to nehľadia. O dva roky budú maturovať
z ekonómie a aj som tam na to, aby som im v tom pomohla. Neviem,
ako účinné sú moje hodiny – zatiaľ boli len štyri – no napriek tomu sa už teraz
kúpem v hrejivom sebeckom pocite, že je to jedna z najzmysluplnejších
vecí, do ktorých som sa na Oxforde pustila. Snáď to tak budú vidieť aj oni.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Organizuje to študentský
dobrovoľnícky spolok tu v Oxforde. Už niekoľko rokov spolupracuje
s miestnymi štátnymi školami: School Plus dodá učenia-chtivých študentov
univerzity, mieste stredné a základné školy ich ponúknu ako doučovateľov
podobne učenia-chtivým žiakom, a je to. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Ja chodím na katolícku štátnu
školu pre deti od 11 do 18 rokov, v jednej z okrajových častí
Oxfordu, kde to vôbec nevyzerá ako v jednom z najkrajších,
najvzdelanejších a najbohatších miest v krajine. Samotná budova školy
je síce rozľahlá a moderná – vybavená lepšie, nech akákoľvek škola, ktorú
som videla na Slovensku – no väčšina študentov pochádza zo „znevýhodneného
prostredia“, ako tomu Briti radi hovoria. Vo vstupnej hale školy je nástenka s názvami
všetkých jazykov, ktorými deti hovoria, a podobne rozmanito vyzerajú aj
samotní žiaci. Najlepšie na tom je, samozrejme, že sa všetci predbiehajú,
naháňajú a rozkrikujú ako hocikde u nás doma. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Pred tým, než som vôbec mohla
vstúpiť do školy, ma zavalili dva testy na certifikáty o ochrane detí pred
zneužívaním, musela som podpísať čestné vyhlásenia dobrovoľníka, zúčastniť sa
prednášky a vyfasovala som niekoľko brožúrok, všetko na tú istú tému. Aj
keď ma všetci presviedčali, že je to len formalita a mňa sa nič z toho
týkať nebude, materiály tvrdili opak: študentom nesmiem poskytnúť žiadne osobné
údaje, vrátane emailovej adresy; nesmiem sa ich za žiadnych okolností dotknúť,
alebo im stáť v ceste, keď chcú odísť; nesmiem na nich zvýšiť hlas. Mám
byť priateľská, ale nesmiem sa s nimi skamarátiť. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Som rada, že ma tých dvadsať strán
o detekcii týrania detí neodradilo. Moji študenti sú úplne normálni,
napriek dojmom, ktoré som o britskej mládeži nadobudla zo všetkých tých školení.
Rozoberáme základy mikroekonómie, vysvetľujem im, čo sú to vlastnícke práva, kreslíme
grafy externalít. Čítam si anglickú učebnicu ekonómie (keby tak vyzerala aj tá slovenská...),
snažím sa nájsť správny tón, neznieť príliš akademicky, ani nikoho
nepodceňovať. Keďže sme tam všetci dobrovoľne, tradičné učiteľské problémy s disciplínou
sa nekonajú. Jediné, na čo si musím dávať pozor je, aby dostal každý z mojich
štyroch žiakov rovnaký priestor. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Po poslednej hodine sa ma jedna
zo študentiek pýtala, aké je to chodiť na Oxford – sama sa chce prihlásiť na
Filozofiu, Politiku a Ekonómiu, jeden z najprestížnejších odborov v celej
Británii. Rozoberali sme, aké maturitné predmety si vybrať, koľko váhy má
matematika, ako sa pripravovať na skúšky. A potom z nej vyšlo –
trochu ako otázka, sčasti ako vzdor – že nechápe, prečo keď spomenie svoj plán študovať na Oxforde, jej celé jej okolie začne pripomínať, že je zo štátnej školy.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Napriek tomu, čo všetko som
sa za posledné štyri roky naučila, čo všetko som napísala v tomto blogu, stojac zoči-voči výrazu na jej tvári to nedávalo zmysel ani mne.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Dosť ju to povzbudilo. </div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-26642877818975495452014-12-01T13:21:00.001-08:002014-12-01T13:21:54.807-08:00A možno si to čakala aj od seba?<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Oxford je skvelé miesto: plné
príležitostí, o ktorých inde ani nechyrovať, profesorov s profesionálnym
prístupom a skvelou akademickou kariérou, ambicióznych spolužiakov. Napriek
tomu – prirodzene – to tu nie je dokonalé. No dnes nechcem hovoriť o počasí
a archaických pravidlách niektorých collegov.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<a name='more'></a><br /><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Pre pár týždňami som písala o <a href="http://poznamkyzoxfordu.blogspot.co.uk/2014/11/november-mesiac-prihlasok.html" target="_blank">tom</a>,
ako sa celý môj ročník vrhá na prihlášky. Náborová sezóna je v plnom prúde
a všetci máme zrak pevne upretý na koniec roka a na to, čo príde
potom. Banky, poradenské firmy, vládne inštitúcie, národné banky, podielové
fondy, think tanky. Mierime vysoko: s diplomom z Oxfordu si môžeme
vyberať, a rozhodne to aj robíme.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
A napriek tomu sa nemôžem
zbaviť pocitu, že sme zbabelí. Je to niečo, čo som uvedomila už na Cambridge,
aj keď mi vlastne až teraz došlo, čo sa skutočne deje: nikto tu nie je ochotný
riskovať, ísť do niečoho neznámeho, neistého, úžasného. Všetci súperíme o tie
isté miesta, túžime po tej istej kariére. Málokto je ochotný vydať sa za svojím
tajným snom a urobiť niečo odvážne na dlhšie ako jedny prázdniny.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Samozrejme, veľa mojich
spolužiakov študuje ekonómiu práve preto, aby mohli pracovať na určovaní
optimálnej úrokovej miery, riešiť problémy veľkých firiem, či modelovať daňové
zaťaženie - nechcem sa tváriť, že medzi
nich nepatrím. No veľa je tiež nerozhodnutých, akým smerom sa vydať, a nemali
to byť práve oni, ktorí mi vyrazia dych svojimi ambíciami?</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Chápem, že risk je... risk. Nevolám
po tom, aby sme sa bez rozmyslu vrhali na umenie, start-upy, médiá, politiku.
Nie som natoľko naivná, aby som si myslela, že sny sa vždy plnia a jednotlivec
dokáže zachrániť svet. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Ale zároveň sa pýtam: a prečo
nie? Kto iný ako tí, ktorí majú za sebou skvelé vzdelanie a tucet známych
na každom kontinente? Museli sme všeličo preskákať, aby sme sa mohli stretnúť
na Oxforde, prešprintovať na začiatok rady, skadiaľsi nazhromaždiť tony
motivácie, a zrazu... akoby sme toho všetkého mali dosť akosi priskoro.
Nerozumiem tomu, a nemôžem sa zbaviť pocitu, že je to nesmierna škoda. </div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-77128730897006549202014-11-24T13:15:00.000-08:002014-11-24T13:15:59.912-08:00O dve kolieska navyše<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQxhAC1caIVRW5HYx1Z8POr1bYGVf6AiqMGDV2XjyCKY9sJ75wz3k-iWweO__uMikL8Mqm93wgtmdkbwOpPX2z7bh5VQK5-NvZrIuEHSZT77KRJhQB_Yg-Qxt1MG-VKPuoaMgOMQdGft_N/s1600/PB212606.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQxhAC1caIVRW5HYx1Z8POr1bYGVf6AiqMGDV2XjyCKY9sJ75wz3k-iWweO__uMikL8Mqm93wgtmdkbwOpPX2z7bh5VQK5-NvZrIuEHSZT77KRJhQB_Yg-Qxt1MG-VKPuoaMgOMQdGft_N/s1600/PB212606.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
V Oxforde sa bicykluje
každý. Je to síce mesto s viac ako 150 000 obyvateľmi, uprostred dopravných
tepien do Londýna, Walesu a na severozápad, no prinajmenšom zo študentskej
perspektívy je dostatočne malé na to, aby
ste sa všade pohodlne dostali na bicykli. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Cyklistika je tu neoddeliteľnou
súčasťou vysokoškolského života. Všadeprítomné ošarpané bicykle Oxfordu
pridávajú na veku a excentrickosti; všadeprítomní cyklisti vás zase behom
niekoľkých hodín vycvičia vždy sa pozrieť pred prechodom cez cestu. A ako keby
tu toho nebolo dosť, to zúrivé šliapanie do pedálov a absolútna ignorancia
dažďa vám pripomenú, že niekam pre čosi určite meškáte. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Ja som sa medzi cyklistov
zaradila až teraz. Minulý rok som mala to šťastie bývať takmer priamo oproti
fakulte, od októbra však bývam na priváte a o čosi ďalej a tak
som aj ja musela nafúkať gumy a ísť na to. V okolí Oxfordu je veľa
malebných cyklistických trás, a veľa z nich pokračuje aj cez samotné
centrum, no aj tak som mala zo začiatku nervy: môj pokojný, nenápadný štýl zo
slovenských dedinských ciest je do rušného mesta ulíc úplne nevhodný. Autá
a bicykle sa tu zlievajú v jedno, pohlcujú úzke historické ulice,
neochotne zastavujú pred semaformi. V hlave sa mi prehrával katastrofický
scenár v ktorom nedokážem na rušnej ceste odbočiť vľavo a tak namiesto
v prednáškovej miestnosti skončím až v Headingtone.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
V skutočnosti to, samozrejme,
nie je zďaleka také hrozné. Minúty cestovania sa mi skrátili na polovicu,
oxfordskí šoféri sú nesmierne trpezliví, a... Oxford vyzerá zo sedadla bicykla ešte
malebnejšie ako zvyčajne.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Napríklad teraz sedím vo
fakultnej knižnici. Zanedlho zatvárajú a tak sa ľudia začínajú vyprevádzať
von; no ja potrebujem niečo dokončiť, a tak zúrivo derivujem do poslednej
minúty. Keď konečne vyjdem von, dvadsať minút jasnou novembrovou nocou je
presne to, čo potrebujem. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Autá už šli spať, cestou sa len
sem-tam mihne svetielkujúci cyklista; všade je ticho. Prejdem okolo internátov
Balliolu a Mertonu, modré svetlá laptopov sa striedajú s teplým žltým
svetlom internátnych kuchýň. Sem tam ku mne doľahne niekoho smiech.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Pastelové domčeky na Hollywell
street sú v túto nočnú hodinu zaliate jednotnou tmavou oranžovou. Na rohu
sa rozlieva svetlo King´s Arms, krčma vnútri plná veselých študentov; oproti sa
týči majestátna tmavá univerzitná knižnica a so Sheldonianského divadla na
ulicu prúdi jas a Beethoven. Bicyklujem ďalej: okolo Trinity a Balliolu
a Exetra so sochou naháča na streche; okolo melancholického výkladu
zatvorených kníhkupectiev a veľmi živého, stále otvoreného Tesca. Hneď vedľa
pri luxusnom tlmenom svetle večerajú hostia hotela Randolph a tvária sa,
že ono Tesco je na míle ďaleko.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
O chvíľu sú na míle ďaleko
aj oni: vkĺznem na širokú ulicu St Giles, inokedy plnú áut a autobusov, a na
chvíľu je znova pokoj. Na pravo do noci svietia okná nekonečného St John´s
college, kým na opačnej strane sa mihne môj vlastný, malý St Cross. Zabočím do
Little Clarendon street a mesto znovu ožije: pomedzi budovy visia vianočné
svetlá a súperia s barmi a reštauráciami a zmrzlinárňou. Po
ulici sa motajú ľudia a ja musím spomaliť.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
A potom som už naozaj v Jerichu,
časti Oxfordu kde aj biblické meno znie hipstersky. Ďalšie krčmy a kaviarne
a reštaurácie a bary, nezávislé kino, mačka vo výklade obchodu s dekoratívnou
keramikou, zopár opitých študentov, ktorí sa na ňu nevedia vynadívať. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Svetlá začnú rednúť a domy sa prestanú hrbiť. No skôr, než na chodníkoch pribudnú autá a jediným hýbucim sa objektom zostane večierka, zabočím vľavo, mostom ponad koľajnice a potom rovno až ku svetlám obrovského internátu Castle Mill. Už len nájsť miesto kde zaparkujem bicykel.</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIhscStjKhILX3TORppmekNIYiui1fb5OHox9ZubxqNdSGsfC7s1AZR2TvdLgd8_pokSCp5hMkGHen5iBKkggxxKXXLsMp-xJaTf56m9cYPvj3w3E_slCEMkCBk6iQ67xAb3xUZWsZPnGm/s1600/PB212605.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIhscStjKhILX3TORppmekNIYiui1fb5OHox9ZubxqNdSGsfC7s1AZR2TvdLgd8_pokSCp5hMkGHen5iBKkggxxKXXLsMp-xJaTf56m9cYPvj3w3E_slCEMkCBk6iQ67xAb3xUZWsZPnGm/s1600/PB212605.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhBdJyJp7fGSYt61wTGCxzS7wGDxYgl8336xwKRoO1rxgsJsiksAciBAUdgOf2Ja2vSDkcI-T2T2HDXpFklhXQXXudKf6YKOsFkYJtMEkyEqI12hq7TwA-I2FOPcir2CStnnRtzv4r8va3P/s1600/PB212607.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhBdJyJp7fGSYt61wTGCxzS7wGDxYgl8336xwKRoO1rxgsJsiksAciBAUdgOf2Ja2vSDkcI-T2T2HDXpFklhXQXXudKf6YKOsFkYJtMEkyEqI12hq7TwA-I2FOPcir2CStnnRtzv4r8va3P/s1600/PB212607.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrWm8p_nJuNKo4DwpSvx71hc2ptAe3hh84Fdi2C9AKuhGy5516B6w5GLi16hx24DUupFrh-rURJ6cb5JK4GU6wYbQcWTT70FfMlm6jswoa4zUZ8_tTG1LyyNZ50fQq6FreKUYOURwSCqu9/s1600/PB212608.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrWm8p_nJuNKo4DwpSvx71hc2ptAe3hh84Fdi2C9AKuhGy5516B6w5GLi16hx24DUupFrh-rURJ6cb5JK4GU6wYbQcWTT70FfMlm6jswoa4zUZ8_tTG1LyyNZ50fQq6FreKUYOURwSCqu9/s1600/PB212608.JPG" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqjvJ8Dh6rOSpXIKCXj6vA_eJUKNka-gp3jojolipne6HQTnjn6VeahjeaATK-NAt-0QPrF7Y7Tch_9FZs183scDUGZC4z7oov4aZ1CyhZU4CrhiKpo7mrBSYtmRAySNZIkBDk-21bgqly/s1600/PB212609.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqjvJ8Dh6rOSpXIKCXj6vA_eJUKNka-gp3jojolipne6HQTnjn6VeahjeaATK-NAt-0QPrF7Y7Tch_9FZs183scDUGZC4z7oov4aZ1CyhZU4CrhiKpo7mrBSYtmRAySNZIkBDk-21bgqly/s1600/PB212609.JPG" height="400" width="300" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-30438416729691953122014-11-17T09:08:00.001-08:002014-11-17T09:40:45.127-08:00November, mesiac prihlášok<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Oxford je už raz taký: v momente,
keď prídete, vám začne pripomínať, že raz budete musieť odísť – a nie len
tým, ako sa tu poctivo odpočítavajú týždne trimestra. Prednášajúci nám od prvej
hodiny vysvetľujú, čo z učiva je
skúškový materiál a čo len tak na okraj. Musíme si vybrať predmety a prihlásiť
sa na skúšky mesiace vopred, s pohľadom pevne upreným na koniec školského
roka. No v prvom rade je jesenný trimester obdobím prihlášok. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Náborové obdobie sa začína v septembri:
vtedy sa otvára drvivá väčšina prihlášok na absolventské pozície v takmer každom
sektore. Funguje to tak, že sa hlásite na prácu na plný úväzok so začiatkom
presne o rok na jeseň, aby ste akurát stihli dokončiť štúdium a užiť si
posledné prázdniny. Plynulý prechod zo školy do práce, žiadne diery v životopise,
bezstresový posledný rok, niekde aj nástupný bonus. Nie každému sa to podarí,
ale snažia sa všetci, s typickým oxfordským zápalom.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Počas prvých týždňov nového
akademického roka preto univerzita organizuje tucet kariérnych veľtrhov, pre všetkých
od novinárov po matematikov. Do Oxfordu sa zhŕknu kŕdle zamestnávateľov so
svojimi brožúrkami na drahom/recyklovanom papieri, perami, hrnčekmi a frisbee
s logom firmy, a celý ten cirkus sa môže začať. Dostávam pozvánky na
firemné prezentácie spojené s popoludňajším čajom, s kokteilmi, s jednohubkami
v štvorhviezdičkovom hoteli, na špeciálne raňajky s bankárkami len
pre ženy. Pre Čechov a Slovákov navyše každý rok príde pozvánka na večeru
s pobočkami dvoch konzultantských firiem v Prahe.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Všetky tieto sladké reči a presvedčivé
prezentácie samozrejme skrývajú krutú pravdu, že nábor je najmä o tom, ako
primäť čo najviac študentov prihlásiť sa. Jedinečnosť a skvelé školy sú len základnou požiadavkou. O jedno miesto konzultanta alebo
bankára súperí dvesto uchádzačov s identickým vzdelaním z Oxfordu,
a ďalších stopäťdesiat z Cambridge. A my si zatiaľ usrkávame zo
šampanského podávaného počas firemnej prezentácie v Grand Café na High Street
a pani z HR v nás bez námahy živí pocit, že každý z nás je
výnimočný a naozaj, ale naozaj by sme mali vyplniť online prihlášku. Je to
smiešny tanec, tento nábor: každá strana sa ako o život snaží presvedčiť
tú druhú, že práve ona je výnimočná; že
pocit že všetky firmy a všetci uchádzači sú (prinajmenšom na papieri)
rovnakí, je len klamlivý prvý dojem.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
A tak každý deň stretnem vo
fakulte minimálne jedného spolužiaka, ktorý má v ten deň pohovor alebo
online psychometrický test. Všetci si spomínajú na epizódu zo svojich životov,
v ktorej preukázali odvahu, asertivitu, tímového ducha, zmysel pre
vodcovstvo. Vypisujú svoje známky, mimoškolské aktivity, akademické ocenenia, a dúfajú,
že tentokrát je to naozaj už naposledy. Pravdu povediac, všetok ten stres je v istom zmysle len luxus: prestížnych firiem ponúkajúcich platy, pri ktorých nám na Slovensku slzia oči, je ešte stále viac než dosť. Tvrdiť opak by bolo nefér.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
A čo ja? Zatiaľ som sa zúčastnila
som oboch večerí pražských konzultantov – bolo trochu zvláštne počuť korporátnu
reč v rodnom jazyku a predstavovať si všetko, čo viem o ich práce
z Británie v česko-slovenskom kontexte – vyplnila som prihlášku na jednu
letnú stáž a začala som pracovať na výskumnom návrhu na PhD. Takže
uvidíme. Oxford mi s tým aj tak ani na chvíľu nedá pokoj. </div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-11475641195792501352014-11-11T01:46:00.002-08:002014-11-11T01:50:04.365-08:00Všade samý zamat<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLpFqbjaOtKqsdvNhbrgM3CTTzLCXfyTXjYvZsNB4uxwAYlkmGdh7JBPfF4XGLkGL_5P3n5eiwELZ171ZKvUDRBrVR-mpv55dSN_F2bA7UPa62xSUpwUrAmVJnjrcxJytcR890QylZK0rb/s1600/1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLpFqbjaOtKqsdvNhbrgM3CTTzLCXfyTXjYvZsNB4uxwAYlkmGdh7JBPfF4XGLkGL_5P3n5eiwELZ171ZKvUDRBrVR-mpv55dSN_F2bA7UPa62xSUpwUrAmVJnjrcxJytcR890QylZK0rb/s1600/1.jpg" height="225" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Photo: Matej Bajgar</td></tr>
</tbody></table>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
(napísané v piatok 7. novembra)</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Brní mi mozog. Práve som sa
vrátila zo Zamatovej večere – každoročnej oxfordskej oslavy a pripomienky
Nežnej/Zamatovej revolúcie. Organizuje to študentský spolok Čechov
a Slovákov tu na Oxforde. Každý rok sa zídeme, spoznáme nejakých nových
kolegov študentov, podebatujeme s veľvyslancami, dáme si dobrú večeru.
Súčasťou večere vždy býva diskusia s hosťami a českým
a slovenským veľvyslancom na tému spojenú s ponovembrovým vývojom,
odkazom revolúcie, súčasnými československými frustráciami. Toto a to
víno, ktoré nám obsluha neúnavne nalieva, by bolo dostatočne vyčerpávajúce samo
o sebe.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Tento rok je to ale iné. Pri
príležitosti 25. výročia revolúcie spolok usporiadal Zamatový deň. Do Oxfordu
sa kvôli tomu zhŕkol celý český vládny špeciál a ja ešte stále spracovávam
všetko, čo bolo povedané a naznačené. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Vo štvrtok ráno som sa dostavila
pred Old Bank hotel, kde práve prebiehala tlačová konferencia a knieža
Schwarzenberg raňajkoval. Prihlásila som sa totiž ako dobrovoľník na
sprevádzanie hostí a novinárov po Oxforde. Zatiaľ sme však len stáli
v hotelovej jedálni a spolu s organizátormi dúfali, že všetko
pôjde podľa plánu. Veď hej, ten vládny špeciál sú tiež len ľudia, len či to
vedia aj oni sami...</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Nakoniec som mala tú česť vziať
na prehliadku troch profesorov a jedného Plastica. Bolo to trochu čudné,
sprevádzať Oxfordom ľudí, ktorí tu už takmer bez výnimky boli, no nakoniec boli
na všetko zvedaví rovnako ako hocijaký iný turista, a s Johanou sme
ich museli poháňať okolo univerzitných knižníc, aby sme to do toho parku stihli
načas.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
O 12 sa tam totiž slávnostne
odhaľoval Havolov pamätník – Havlova lavička. V skutočnosti sú to lavičky
dve a stoja okolo okrúhleho stola, cez ktorý vyrastá lipa. Osadené boli na
brehu jedného z jazier v univerzitnom parku a aj napriek všetkým
tým ministrom a podpredsedom vlády a ambasádorom a rektorom od
prvej chvíle vyžarovali hĺbavý pokoj. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Nasledoval slávnostný obed
a potom krst Havlovho životopisu od Michaela Žantovského, českého
veľvyslanca v UK. Zastavil sa aj profesor Timothy Garton Ash, jeden
z popredných akademikov zaoberajúcich sa politikou a históriou
bývalého východného bloku, a v publiku sedelo niekoľko Havlových
priateľov. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Medzi tým ešte prebehlo otvorenie
Sekyra House, nového študentského internátu na Harris Manchetser college. Okrem
toho, že to tam vnútri vyzerá lepšie ako v IKEA katalógu (a to je
z moje strany najvyššie ocenenie, aké interiér môže získať), to vzniklo
vďaka podpore českého podnikateľa Luděka Sekyry a vnútri má čestnú miestnosť ďalší
Čech, profesor Halík. Bol to zvláštne dobrý pocit: po všetkých tých cudzích
menách a názvoch sa zrazu uprostred Oxfordu objavilo niečo, čo znelo skoro
ako domov. Netušila som, že mi na takýchto veciach môže záležať... </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Ďalší presun cez celé centrum –
ešte že je to tu relatívne malé – na ďalšiu akciu, tentokrát prednášku od
profesora Halíka. Na začiatku tohto roka získal Templetonovu cenu, čo je
prestížne ocenenie pre tých, ktorí výnimočným spôsobom prispeli k duchovnému
rozmeru života. Hovoril o význame duchovna v československom disente
a o tom, aký vplyv mal pápež Ján Pavol II. na poľský
protikomunistický odpor. Je jedným z tých ľudí, ktorí síce málokedy
odpovedajú na položenú otázku, no vedia zo života vyfiltrovať
podstatu. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
To ešte stále nebolo všetko – na
druhý deň sa konala ona Zamatová večera, za účasti Halíka, českého
a slovenského veľvyslanca a novinára a disidenta Jana Macháčka.
Ak každý rok, aj tento raz pred samotnou večerou prebehla diskusia, a ako
každý rok, aj tentokrát sa to zvrtlo na otázku, kam sa stratili všetci tí
zmeny-chtiví ľudia, to nadšenie a nádej, ktoré v a po novembri
1989 ovládli krajinu. Bolo trochu zvláštne pustiť sa po tom všetkom
bezstarostne do pečeného kuraťa.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Vlastne to ešte stále pomaly
trávim. Pri všetkých diskusiách o Havlovi ako disidentovi, ako
prezidentovi, ako vodcovi národa, ako dramatikovi, pri všetkom tom, čo bolo
povedané o revolúcii a tých, ktorí ju dali do pohybu,
o obetiach, ktoré pri tom nevyhnutne padli, sa vlastne celý čas hovorilo
o niečom inom: o tom, kam Česko a Slovensko smerujú, kto nás
zachráni a vyslobodí z našich súčasných problémov, kde je elita,
ktorá krajine dodá nový smer a dokončí to, čo sme pred štvrťstoročím
začali. Možno prirodzene, možno automaticky sa všetky tieto vety obracali na
nás, českých a slovenských študentov na Oxforde. Sme nová generácia,
teoreticky nezaťažená štyridsiatimi rokmi komunizmu. Máme dobré školy, vieme
jazyky a vieme, ako to vyzerá za hranicami. Sme ambiciózni, lebo na Oxforde
ľudia väčšinou neskončia len tak náhodou. Prečo sa nevrátiť domov
a konečne dotiahnuť všetko to, o čo sme sa od 17. Novembra 1989
snažili?</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
No súhlasné áno počuť len
zriedka. Svet je obrovský a fascinujúci a vzrušujúci a vy už
chcete, aby sme sa vrátili domov?<br />
<br />
Je ťažké túto vetu povedať uprostred všetkého
tohto zamatu, v čase, keď sa príklad tých, ktorí sa nezištne postavili za to,
čo pokladali za správne, zhmotňuje vo vzduchu.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Brní mi z toho mozog.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgtlwSJwthDYGZdpp4oUrboDQdGUlHE5c-OMDZHda-OJIyBQa6_wR2bsOKxqX8ueBC9XyMCho8PZZ879U8eQfR7Ot8qexMjtfwMYX9RoqQ2lOxKipVyoJJQzV70KczATS9ltQQ0uQiNanII/s1600/2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgtlwSJwthDYGZdpp4oUrboDQdGUlHE5c-OMDZHda-OJIyBQa6_wR2bsOKxqX8ueBC9XyMCho8PZZ879U8eQfR7Ot8qexMjtfwMYX9RoqQ2lOxKipVyoJJQzV70KczATS9ltQQ0uQiNanII/s1600/2.jpg" height="225" width="400" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Photo: Matej Bajgar</td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi75_1rnSeloptiOqYAapS__LKy2BgCRBJcKGB1nK5J2K6QmxOnLmPErlfuK7zI0WoZV-SmgHkLTAFg-j5-xh7Gi4YJL2Mg9DVCOeUTyfXjvlHuAFtogAQFfkL9Lvk4GA5bp1FATQIfZy_w/s1600/5.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi75_1rnSeloptiOqYAapS__LKy2BgCRBJcKGB1nK5J2K6QmxOnLmPErlfuK7zI0WoZV-SmgHkLTAFg-j5-xh7Gi4YJL2Mg9DVCOeUTyfXjvlHuAFtogAQFfkL9Lvk4GA5bp1FATQIfZy_w/s1600/5.jpg" height="300" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
Viac o Zamatovom dni sa dočítate <a href="http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/291535-sametovy-den-na-oxfordu-havel-dostal-lavicku-halik-poslucharnu/" target="_blank">tu</a>.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-8860957532563525583.post-59772383598949941962014-11-03T04:01:00.002-08:002014-11-03T04:01:43.129-08:00Pre toto som sem chcela ísť<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzzVaDL7n2tabCCIS8WU0tM1IB1LEVeHpunRSGu7Rm9yfm18VWHc8yZWWCPYYlFocoW0IARaGhDSVO49SdYth5OWujV8H5l4jp7ZNV4fbuym0x1xzpVd6rPzF744BDowITXXp0L4ejCrkk/s1600/P2160425.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzzVaDL7n2tabCCIS8WU0tM1IB1LEVeHpunRSGu7Rm9yfm18VWHc8yZWWCPYYlFocoW0IARaGhDSVO49SdYth5OWujV8H5l4jp7ZNV4fbuym0x1xzpVd6rPzF744BDowITXXp0L4ejCrkk/s1600/P2160425.JPG" height="240" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Je predvečer štvrtého týždňa (to
už!?) a asi ešte nikdy predtým som v Oxforde nebola šťastnejšia.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Sčasti je to asi tým, že som mala
narodeniny. Ľudia sú ku mne ešte milší ako zvyčajne a aj ten otravný a neúnavný
hlas v mojej hlave, ktorý sa dusí vinou kedykoľvek si dovolím sadnúť si k šálke
čaju bez nejakého odborného textu, mi dal výnimočne pokoj. Vypátrala som, ako v Anglicku
vyzerá Zlatý Klas, a podarilo sa mi upiecť piškótu; po dlhom čase som mala
obed aj s polievkou; a objavila som nový chodník popri rieke, plný
farebného lístia a šťastných psov, ktorý ústí priamo pod lúkami Christ
Church college. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
No najmä je to tým, že tento rok
je akademicky niečo úplne iné. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Nemám už žiadne cviká ani tutoriály:
žiadne týždenné deadliny, žiaden kolotoč domácich úloh a veľmi pominuteľný
pocit, že látke konečne rozumiem, len aby mi na cvikách mohli dokázať opak. Som
to len ja, prednášky a učebnice, a čas až do júna na to, aby som sa
to všetko naučila. Myslím, že som ešte stále trochu opitá pocitom, že som
konečne pánom vlastných dní a týždňov.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Mám oveľa menej prednášok a oveľa
viac predmetov. Oproti trom troj-trimestrovým mám teraz len päť
jedno-trimestrových, všetko vlastný výber. Po minuloročnom štúdiu ako na
základke je to vzrušujúca zmena: každý si viac-menej robí, čo chce,
a optimálny výber je rozhodne konverzačnou témou číslo jedna. Behaviorálna
ekonómia, rozvojové krajiny, ekonomická história, štatistika, zahraničný
obchod... človek sa konečne môže cítiť ako individualita, ak si na také
potrpíte; mne sa hlavne páči možnosť odždibkávať si z ekonómie podľa
vlastnej chute. Zároveň je to strašná dilema, lebo najradšej by ste chodili na
všetko, ale...</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
...ale ešte je tu diplomovka. Tridsať
tisíc slov, niečo primerane zložité, zaujímavé, relevantné, originálne. Ideálne
publikovateľné. Mám na to do Veľkej noci a je to úžasné.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Možno by som to nemala zakríknuť –
koniec koncov, zatiaľ som na tom neodpracovala ani tri mesiace – no je to
rozhodne to, čo môjmu druhému roku na Oxforde dodáva úplne nový rozmer a zmysel.
V prvom rade preto, že pracujem na vlastnom zadaní, na vlastnom
probléme, kde všetky problémy a chyby sú
moje vlastné – a kto sa na seba vydrží dlho hnevať? Ambícia prísť s niečím
novým a užitočným tiež robí divy: derivujem stále to isté dookola až kým
nedostanem správny výsledok, no tento raz ma to baví. Viem, že to nikto za
mňa nevyrieši, a že sa nad tým istým príkladom netrápia všetci moji spolužiaci
v rámci týždenného zadania na makroekonómiu. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Navyše som mala šťastie na skvelú
supervízorku. Nie len že je expertom na moju tému, ale popri pozícii zástupkyne
riaditeľa fakulty si každý týždeň nájde čas, aby si prešla moje výsledky, vyslobodila
ma, keď sa zaseknem v nejakom integráli, a poradila mi, ako sa
najefektívnejšie dostať tam, kam som si zaumienila. Pri niekom takom mi ani
nenapadne nesnažiť sa najviac, ako viem. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
A potom sa čudujem, že ma to
tu tak baví... </div>
Unknownnoreply@blogger.com