Táto streda bola výnimočne
frustrujúca. Problémom ekonómie je, že vlastne nič nevieme, a tento fakt
na mňa tento týždeň doľahol ako balvan. Teda, samozrejme, že niečo vieme – až
také zlé to zase nie je – no na mnohé otázky máme len zlomkové odpovede.
Napríklad vieme čosi o tom, ako sa zapĺňajú a zanikajú pracovné
miesta, a prečo je pre firmy výhodné platiť nadtrhovú mzdu, no nedokážeme
uspokojivo vysvetliť, prečo je na Slovensku práve 13% nezamestnanosť. Vecí,
ktoré vieme bez váhania a na istotu, je ešte menej. „Tak je to vo väčšine
disciplín,“ niekto sa nado mnou možno zľutuje, no dnes sa tým nenechám utešiť.
V stredu sme preberali
klasický monetárny model. Načali sme ho už minulý týždeň a cieľom bolo
vniesť do neoklasických modelov hospodárskeho cyklu peniaze. Prečo sme ich
predtým vynechali? Jedným z obľúbených predpokladov ekonómov je „klasická
dichotómia“: keď sa v obchode rozhodujeme, koľko jabĺk kúpiť, je
jedno, či je cena uvedená v halieroch alebo korunách. Preto by vlastne
malo byť jedno, koľko mincí a bankoviek v krajine obieha: ceny by sa
mali vždy prispôsobiť tak, aby relatívne ceny zostali rovnaké. Všade len
pripíšeme nejaké nuly/posunieme desatinnú čiarku a frčíme ďalej. A keďže
sme už hospodársky cyklus „vymodelovali“ v reálnych veličinách (čiže
v samotných jablkách), v stredu sme si povedali, že pridáme peniaze
a nominálne ceny, nech uvidíme, čo to spraví.
Nič. Ak predpokladáme, že
nominálne veličiny nemajú žiaden vplyv na reálne veličiny, tak pridanie peňazí
neurobí s modelom nič. Bolo mi to jasné hneď od začiatku, ale počúvala som
ďalej; takéto situácie sú v ekonómií celkom bežné. Modely sú často
zostavené tak, že ich výsledok/predpoveď je dosť očividná, no nezriedka sa
stáva, že postup riešenia napríklad skonkretizuje spojenie medzi dvoma
premennými, alebo vynesie na povrch nečakané dôsledky prvotných predpokladov. Navyše,
vzhľadom na to, aké sú preberané modely jednoduché v porovnaní
s realitou, dosť dobre zachytávajú niektoré črty ekonomického sveta.
Až na to, že v stredu sa nič
také nestalo. Študovali sme model postavený na určitých nerealistických
predpokladoch, ktorý mal nielen neprijateľné závery, ale aj predpovedal presný
opak toho, čo sa deje v skutočnom svete. Mala som toho dosť. Prednášajúci
(inak veľmi zábavný Talian) nás asi chcel presvedčiť, že modelovať monetárnu
politiku neoklasicky je hlúposť, ale stráviť nad tým jeden a pol prednášky
sa mi zdalo trochu extrémne... a maximálne frustrujúce. Chápem, že
niektoré modely sa nedajú učiť hneď na začiatku a že je užitočné vedieť, prečo
niektoré koncepty jednoducho nefungujú, no momentálne by som si priala, aby nás
naučili aspoň jeden model, ktorý vo mne nevyvoláva nutkanie písať jedovaté
blogy.
Veď hej, za chvíľu začneme
preberať teóriu aukcií a potom sklapnem.
