Going down

Zabudla som ísť na formálnu večeru. Dozvedela som sa o nej až keď spolužiak presne o siedmej v panike vybehol z knižnice a mne pred očami preletel jeho tmavý oblek.

Vlastne ma to až tak neprekvapuje. Na rozdiel od toho minulého, tento rok som prežila viac-menej mimo college. Už nebývam na intráku, väčšina mojich minulorčných college kamarátov dokončila svoje jednoročné magisterské kurzy a odišla, a aj tí, ktorí tu so mnou zostali, sa po polroku univerzitnej a college politiky rozhodli viacej času tráviť niekde inde. Koniec koncov, v prípade môjho college to vôbec nie je zložité: rozlohou sa s tými známejšími collegmi ani nemôžeme porovnávať, po roku si študenti musia hľadať súkromné ubytovanie, nemáme lacné obedy a donedávna sme vôbec nemali večere.
O osemveslicu sa delíme s Wolfsonom, do knižnice sa nás zmestí presne štrnásť, učitelia v jedálni nemajú vlastný stôl. Na rozdiel od štyristolibrového „iPad“ grantu v St. Johns nám college nedáva ani typických päťdesiat libier ako príspevok na knihy. O budovu sa delíme s anglikánskym seminárom; pravdepodobnosť, že náhodne vybraný oxfordský študent bude vedieť, kde sa college nachádza, je asi päťdesiatpercentná.

Navyše, od polovice apríla som prijatá na doktorandské štúdium na Corpus Christi - ďalší oxfordský college, no tentoraz s päťstoročnou históriou, vlastnými budovami, dvoma krásnymi záhradami a ešte krajším štipendiom pre PhD v ekonómii. Polovičkou mysle som teda tam, a druhá sa posledných niekoľko mesiacov zaoberala výlučne prípravou na skúšky a odovzdávaním diplomovky. St Cross a jeho večerné súťažné kvízy v bare, hodiny jogy a pravidelný rytmus útulných formálnych večerí sa pozvoľna presunul do paralelného sveta, v ktorom si nemusím pamätať päťdesiat akademických článkov na ekonomickú históriu.  

Napriek tomu ma to s tu večerou mrzí. Nie ani tak preto, že bola zadarmo, ale preto, že šlo o „going down dinner“, čiže rozlúčkovú formálnu večeru pre tých, ktorí tento rok končia. Ananya síce tvrdí, že pre študentov druhého a vyššieho stupňa sa z college stáva iba hotel – dajú vám jesť a ubytujú vás – no ja si uvedomujem, že St Cross mi bude chýbať: neformálna atmosféra na obede, tichá záhrada, krásne popínavé ruže na stenách kaplnky, vrátnik, ktorý si pamätá moje meno, priateľskí študenti z celého sveta a knižnica, z ktorej by som si okamžite urobila obývačku. College sú exkluzívne inštitúcie: keď raz odídem, dnu sa dostanem len na niekoho pozvanie.

Cez stenu knižnice počujem, ako hlasy v spoločenskej miestnosti utíchli; študenti sa presunuli do siene na večeru. Ja sa vraciam k poznámkam z monetárnej politiky (prvá skúška, už v pondelok). Koniec je naozaj blízko: dýcha mi do tváre a ja mu hľadím rovno do očí. Ťažko povedať, či je to dobré alebo zlé. 

(V typickom duchu britského londýnocentrizmu (a vzhľadom na oxfordskú aristokratickú minulosť) "going down", ísť dolu, znamená návrat do Londýna po štúdiu v Oxforde alebo Cambridge. Podobne "going up" označuje odchod na univerzitu po prázdninách. Ešte vás môžu poslať dole ("send down"), čo znamená, že ste narobili neplechu a univerzita vás dočasne alebo natrvalo vylúčila.)